Bratislava 21. septembra (TASR) - Od roku 1994 vyhlásila 21. september Svetová zdravotnícka organizácia za Svetový deň Alzheimerovej choroby. Verejnosť si v tento deň pripomína hrozby tejto demencie, ktorá sa v súčasnosti stáva celoplošným problémom.
Alzheimerova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje postupnou stratou pamäti a rozumu v takej miere, že to ovplyvňuje každodenný život jedinca.
"Primárna demencia Alzheimerovho typu je najčastejším typom demencie vôbec," povedal Ľubomír Vražda z Psychiatrickej ambulancie centra Memory. S neustálym zvyšovaním veku obyvateľstva rastie aj hrozba tohto ochorenia. Pričom je potrebné zdôrazniť, že Alzheimerova choroba nie je len ochorením starých ľudí, pretože príznaky sa našli už aj u mladých mužov, dodal Vražda.
Prvými príznakmi nastupujúcej choroby je najmä strata pamäte, ťažkosti s bežnými prácami a rečou, dezorientácia v čase a priestore, zhoršujúci sa úsudok či abstraktné myslenie. Často sa však stáva, že pacient alebo jeho okolie vyhľadá odbornú pomoc psychiatrov až v priebehu vyššieho štádia ochorenia a tak je skomplikovaná účinnosť liečby.
Primárka gerontopsychiatrického oddelenia v Podunajských Biskupiciach Izabela Mátéffy zdôraznila, že starostlivosť o pacienta je medziodborová a vyžaduje si najmä tímovú prácu a spoluprácu s rodinou a príbuznými. Zároveň dodala, že vtedy dosahuje liečba najlepšie výsledky.
Alzheimerova choroba je nevyliečiteľná, znamená to, že zatiaľ je možné iba zmierňovať jej priebeh a spomaľovať progresiu ochorenia. Liečba spočíva v podávaní inhibítorov a cholinesterázov. Pomocnú funkciu spĺňa najmä memantín, vitamín E alebo ginko biloba. Dôležitou súčasťou liečby je však nefarmakologická intervencia, vysvetlila primárka Mátéffy.
Absolútna väčšina pacientov, ktorí majú stredné alebo ťažké postihnutie chorobou, si vyžaduje 24-hodinovú hospitalizáciu a trvalú starostlivosť, najmä kvôli nočným stavom, nepokojom, halucináciám a delirantným stavom, ktoré sú bežnou súčasťou priebehu ochorenia.
V súčasnosti neexistujú na Slovensku žiadne špecializované zariadenie pre ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou. "Mnoho pacientov je umiestnených v špeciálnych zariadeniach pre koncové stavy. Väčšina zariadení však týchto pacientov do liečby nevezme, pretože sú pre opatrovateľov záťažou. Sú rušiví, problémoví, nepríjemní, čo je pre opatrovateľov obrovská záťaž," povedal pre TASR Vražda.
Zároveň objasnil, že v Bratislave síce existuje niekoľko zariadení, kde týchto pacientov prijímajú, horšia situácia je v ostatných oblastiach Slovenska. Do Bratislavy tak prichádzajú aj pacienti z východného Slovenska.
Práve preto je cieľom Svetového dňa Alzheimerovej choroby snaha odtabuizovať túto chorobu, a tým zvýšiť pozornosť venovanú tomuto ochoreniu a jeho vplyvu na jednotlivca, ako aj na celú spoločnosť.
sop pa
