NITRA 21. septembra (SITA) – Spred Mestského úradu v Nových Zámkoch už odišli neplatiči, ktorí tam boli od minulého piatku. Ako pre agentúru SITA povedal prednosta radnice Peter Ágh, vo štvrtok večer tam ešte bolo zhruba desať ľudí. „Dnes už neprišiel nikto, tak sme ráno očistili neporiadok, ktorý po nich zostal,“ dodal Ágh. Neplatičov rómskeho pôvodu deložovala z bytoviek na Kasárenskej a Hradnej ulici súkromná firma, ktorej ich predalo mesto za korunu. Zhruba trom stovkám neplatičov ponúkla náhradné bývanie v desiatich obciach v okolí Nových Zámkov, Levíc a Nitry. Niekoľko desiatok z nich sa však vrátilo. Tvrdia, že nové ubytovanie sa im nepáči a domáci ich vo svojich obciach nechcú.
Niektorí argumentujú dokladmi od starostov, ktorí im odmietli zapísať trvalý pobyt. „Chceli sa prisťahovať do domu a nemali žiadny papier. Kým nemajú nájomnú zmluvu s majiteľom, nezapíšeme ich ako obyvateľov obce,“ povedal pre agentúru SITA starosta Novej Viesky v Novozámockom okrese Róbert Kis. Do trojizbového domu v obci, v ktorom 20 rokov nikto nebýval, sa mali nasťahovať tri rodiny, spolu 40 ľudí. „Nikto nás neinformoval, že sem niekto má prísť. U nás v dedine nebýval 400 rokov žiadny Róm, takže viete si predstaviť to nadšenie našich občanov,“ hovorí Kis.
Úrad splnomocnenkyne pre rómske komunity vo štvrtok vyjadril nesúhlas so spôsobom, akým sa zaobchádzalo s deložovanými neplatičmi. Vo svojom písomnom stanovisku kritizuje viaceré kroky mesta. „Hoci mesto Nové Zámky v roku 2004 získalo finančnú dotáciu Úradu vlády SR vo výške 500 000 korún a aj ju využilo na vypracovanie projektovej dokumentácie na výstavbu 60 obecných nájomných bytov nižšieho štandardu určených práve na bývanie občanov v hmotnej núdzi na ulici Kasárenská a Hradná, výstavbu nerealizovalo,“ píše sa v stanovisku.
Prednosta Ágh potvrdil, že mesto dotáciu získalo a spresnil, že celkovo stála projektová dokumentácia 1,2 milióna, zvyšné peniaze doplatili sami. Postaviť sa mali dva obytné domy so 120-timi bytmi. „Ku koncu roka 2004 sme dotáciu vyúčtovali, mali sme tu aj kontroly, všetko bolo v poriadku,“ zdôraznil Ágh. Byty podľa neho nakoniec mesto nepostavilo pre nedostatok finančných prostriedkov. V roku 2004 vyčíslili náklady na výstavbu na 120 miliónov korún. Polovicu z toho žiadali ako dotáciu od štátu, na druhú polovicu si chceli zobrať pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania. „Dotáciu sme nedostali a zastupiteľstvo rozhodlo, že z vlastných zdrojov tento projekt nezrealizujeme. Dnes by to stálo aj do 200 miliónov korún, čo je tretina mestského rozpočtu,“ skonštatoval Ágh. Ako ďalej uviedol, podľa neho mu neprináleží komentovať, či mesto spravilo, alebo nespravilo pre neplatičov všetko, čo malo. Zdôraznil však, že „určite sme žiadny zákon neporušili, neporušujeme a dúfam, že ani nebudeme porušovať“.
