SPIŠSKÁ KAPITULA 23. septembra (SITA) - Pamätiam Alexandra Macha, slovenským ľudovkám v latinčine, funkčnosti kresťanskej demokracie aj vzťahu médií k hodnotovým otázkam sa venovali účastníci jubilejného 10. ročníka Dní Ladislava Hanusa. Pod záštitou Zväzov kresťanských pracovníkov kultúry sa 20. až 22. septembra zišli v Spišskej Kapitule členovia viacerých organizácií vrátane Spoločenstva Ladislava Hanusa alebo Vedeckého ústavu Ladislava Hanusa Filozofickej Fakulty Katolíckej univerzity. Uvítali vydanie Hanusových pamätí s názvom Svedok storočia pri príležitosti Roku Ladislava Hanusa. „Aj mňa šokovali,“ priznal sa spišský pomocný biskup Štefan Sečka. Za kontroverzné považuje najmä časti o slovenskom klerikalizme a niektorých biskupov, medzičasom blahorečených, ako sú Peter Pavol Gojdič alebo Vasiľ Hopko.
Mozaiku historickej podmienenosti Hanusovho diela doplnia podľa vydavateľa Karola Kubíka aj pamäti Alexandra Macha. Potrebné dokumenty získal z pražského archívu pred piatimi rokmi a rukopis je už pripravený. Ako pripomenul K. Kubík, Hanus a Mach boli priatelia a stretávali sa aj v období komunizmu. Projekt prekladu slovenských ľudových piesní do latinčiny predstavil vedúci bratislavského Spevokolu Jána Pavla II. Ondrej Demo. Jeho spevokol už vydal cédečko s národnými a ľudovými piesňami i koledami a pripravuje sa kompletné knižné publikovanie oprášených prekladov saleziána Bystríka Muránskeho.
Z hľadiska kresťanského politického personalizmu sa na súčasnú spoločenskú situáciu pozrel Juraj Lauko zo Spoločenstva Ladislava Hanusa. „Bez kresťanského povedomia v širokej verejnosti sa nikdy neuchytí kresťanskodemokratická politika,“ vyhlásil a vyzval na upevňovanie kresťanských postojov medzi ľuďmi. Podľa výtvarníka Ladislava Vanča by katolíci k tomu mali prispieť aj účinnejším pôsobením v médiách, ktoré ich agende nie sú naklonené. Upozornil na publicistickú plodnosť „činorodej generácie“ okolo Spišskej Kapituly v 30. rokoch minulého storočia. Hanus už vtedy hovoril o „slabej kultúrnej vzdelanosti“ slovenského národa. Podľa architekta Pavla Martinického ju odráža aj uponáhľané, podfinancované budovanie kostolov po celej krajine. „Cirkev má byť stánkom krásy,“ konštatoval a pripomenul slová vtedajšieho kardinála a súčasného pápeža Josepha Ratzingera, „Teológ, ktorý nemiluje poéziu, hudbu a výtvarné umenie, môže byť nebezpečný.“
ik;te;mt
