SME

Rudolf Zajac: Slová Valentovič a myšlienka nejdú dohromady

OKS nie je marginálna strana, tvrdí v rozhovore pre SME.sk exminister zdravotníctva RUDOLF ZAJAC.

Narodil sa vo februári 1951 v Bratislave. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského, má atestáciu z urológie. Dlhé roky pracoval ako lekár na Urologickom oddelení, zároveň podnikal. V roku 2002 sa stal ako nestraník ministrom zdravotníctva, do funNarodil sa vo februári 1951 v Bratislave. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského, má atestáciu z urológie. Dlhé roky pracoval ako lekár na Urologickom oddelení, zároveň podnikal. V roku 2002 sa stal ako nestraník ministrom zdravotníctva, do fun (Zdroj: Martina Strmeňová)

Ste evidovaný ako dôverník v zväzkoch ŠtB. Prečo?

Keď som nastúpil do funkcie ministra zdravotníctva, zvolal som tlačovú konferenciu, na ktorej som povedal, že som nikdy vedome nespolupracoval s ŠtB, hoci som v Cibulkovych zoznamoch. V tomto smere urobil Hrušovský fatálnu chybu, keďže o tom nevedel hovoriť a keď ÚPN začal vydávať zoznamy, už len utekal. Druhú vec, ktorú som tam povedal, bolo to, aký mám majetok. Obe veci sa ukázali proti nasledujúcim útokom ako osožné.

Ako ste sa dostali na ten zoznam? Pravdou je, že dôverník o tom nemusel vedieť.

Ja som o tom ani nevedel. Boli sme tam všetci z kliniky a robil to pravdepodobne náš pacient, ktorý si proste vytváral vlastnú sieť o príslušníkoch ŠtB. Rad radom sme tam okrem jedného všetci evidovaní ako dôverníci.

Viete, ktorý pacient to bol?

Ten podpis sa nedá poznať, ale asi to bol náš pacient. Ak to teda nebol jeden náš kolega, ktorý tam šiel ako agent.

Čiže nikdy ste vedome neprišli do styku so žiadnym eštebákom?

Tak vedome... predsa sme vedeli, kto je náš eštebák, veď keď sme chceli ísť do zahraničia, boli sme pod kontrolou. Ale nikdy neprišiel nikto s tým, že „československé zriadenie si zaslúži ochranu a vážený pán doktor, keď nás budete mať rád, budeme mať radi aj my vás". ÚPN som o ten spis požiadal, ale odpovedal mi, že neexistuje, lebo je skartovaný. Pre mňa je dôležité iné - určite som vedome nikomu spoluprácu nepodpísal a to celé len ukazovalo zvrhlosť režimu, ktorý z vás mohol spraviť agenta alebo dôverníka aj bez toho, aby ste to tušili.

Video: Rudolf Zajac o tom, ako sa dostal do zväzkov ŠtB:

Kamera: Dana Salajová

Denníky prečítam za päť minút

Ako hodnotíte STV pod novým riaditeľom?

Poviem vám príklad - súkromná televízia odvysielala úplne jednoduchú a pre Slovensko neškodnú reportáž o demonštrácii pred Bielym domom, kde na jednej strane protestovali odporcovia vojny v Iraku a na strane druhej priaznivci toho zásahu. Čiže demonštrovali obe skupiny. STV tú reportáž odvysielala len „do pol pása", teda bez informácie o tých zástancoch vstupu do Iraku, pretože „boh svätý vie, či Fico v tejto chvíli nemá radšej Rusko". Novinári nesmú manipulovať s informáciou, STV to robí. Úplne bežne.

Údajne idete žalovať STV a reláciu Reportéri. Prečo?

Za isté výroky. STV tú reláciu v poslednej dobe nejako zvláštne „preladila" a je to škoda, lebo dáma (Katarína Začková, pozn. autora), ktorá tomu dnes šéfuje, si dlho zasluhovala môj obdiv. Teraz to robí nedobre a tendenčne, takže žaloba bude v poriadku. Navyše - ľudia, ktorí sa v Reportéroch vyjadrovali o tom, ako „Zajac rozdával trafiky", sa už za svoje výroky dávno ospravedlnili.

Sú slovenské denníky objektívne? Fico tvrdí, že nie.

Ja mám iný problém - ktorýkoľvek z našich troch mienkotvorných denníkov mám prečítaný za päť minút. Fakt je to len o titulku a malom množstve textu, čo mi nevyhovuje. Novinári u nás sú objektívni, ale kĺžu po povrchu. Ako sa môže tak ľahko prepiecť ministrovi životného prostredia Izákovi to, že si zaplatil diskusiu v STV o lykožrútovi? Skoro som sa k smrti urehotal na Shootym, ktorý jediný to presne vystihol. Nech mi moderátorka tej relácie rozpráva, že nevedela o tom, že to bolo zaplatené. Za niečo také by v kultúrnej Európe vyleteli všetci od riaditeľa, až po osvetľovača. Čo si to vôbec dovoľujú za naše peniaze?

A týždenníky?

Na to, v akých podmienkach a s koľkými ľuďmi sa tvorí, sa mi zdá z hľadiska politického celkom dobrý časopis .týždeň. Len je škoda, že nepreukazuje žiadny veľký rozvoj. A dobrý je aj Trend.

Je .týždeň objektívny?

Ak opomeniem niektoré kresťanské komentáre Števa Hríba, tak áno. (smiech)

Gašparoviča nemám rád

Svojho času ste povedali výrok, ktorý sa dotkol prezidenta Gašparoviča, keď ste ho spájali s tým, že mal peniaze v nebankovom subjekte. Za to vás žaluje.

To som nepovedal ja, ale jeho neprajníci. Nie je to žiadny spor, to sa všetci mýlia.

Iste, formulovali ste to šikovne, že to tvrdia jeho neprajníci, ale bolo jasné, kam tým smerujete.

Nie.

Ľudomilsky ste to voči nemu určite nemysleli.

Nie, ľudomilsky veru nie. Ja tohto prezidenta nemám rád, koniec koncov, prečo by som ho mal mať? Ústava ma zatiaľ nenúti milovať ho.

Tým, že ste to povedali, ste pozornosť verejnosti automaticky nasmerovali k tomu, že v tom BMG naozaj mal peniaze.

Nie.Prezident mal vtedy prejav v parlamente a človek ťažko znáša, keď zhodou okolností hovorí presne tak ako vtedajšia opozícia. Napádal takto reformu, keď hovoril, že ľudia sú pacienti a nie klienti. Boli ste v poslednej dobe chorý?

Nie.

A platíte si poistenie?

Musím.

Tak potom ste klient, nie pacient, veď to má logiku. Je miliarda dôvodov, prečo vás považujem za klienta a nie pacienta. A to on napádal rovnako ako opozícia, akoby mali spoločnú „Univerzitu Zajacizmu". Dano Krajcer sa ma spýtal, prečo Gašparovič podľa mňa nemá rád slovo klient. Tak som povedal, že neviem, ale asi preto, lebo jeho neprajníci o ňom hovoria, že bol klientom BMG.

Tí jeho neprajníci sú verejne známi, veď vieme, kto to hovoril. Tým to pre mňa zhaslo. Potom podal trestné oznámenie a žalobu na 10 miliónov, ktorú radšej stiahol, lebo náklady na ňu boli pol milióna a navyše si ani nemyslím, že by ten spor vyhral. Keď z toho prezident robil aférku cez toho svojho Trubača, požiadal som Markízu, aby to odvysielala v plnom znení a tak sa aj stalo. Je tam jasne počuť, ako hovorím, že to tvrdia jeho neprajníci, nie ja.

Jeho právny zástupca videl to Mečiarovo CD, na ňom ako klient BMG nefiguruje.

Gašparovičov právnik (Milan Valašík, pozn. autora) je akože iný právnik ako právnici ostatných stoviek tisíc klientov? On má právo vidieť to CD len z titulu, že má so mnou Gašparovič nejaké trestné techtle mechtle? Prečo nevolali aj môjho právnika? To sme si rovní a rovnejší? Ale toto ma nevzrušuje. Navyše, ten Gašparovičov právnik bol prokurátorom v kauze Cervanová, takže sa škoda vyjadrovať.

Video: Rudolf Zajac o novinárovi Ivanovi Bradovi, s ktorým mal konflikty:

Medzi zdravotnými poisťovňami je viditeľná konkurencia

Vaši kritici hovoria, že reformný tím na ministerstve za vašich čias tvoril najmä kindermanažment bez skúseností.

Bárs by Slovensko malo takýchto kindermanažérov všade, dnes by sme na tom boli lepšie ako Írsko. Nakoniec - meniť systém zdravotníctva chce takú odvahu, akú pred nami ani po nás nikto nepreukázal. Títo ľudia postavili pamätník slovenskému zdravotníctvu. Na ňom je zlatým písmom napísané meno Pažitného a strieborným mená Szalaya, Tatára, Maďarovej, Ježíkovej, Novotnej, Szalayovej, Králika a ďalších. Samozrejme, že sme mali rôzne názory, že som bol v diskusiách s nimi tvrdý a niekedy až neprimerane ostrý.

Fico mal tendenciu zaviesť iba jednu zdravotnú poisťovňu. Bol by jeden manažment, platili by sme menej mramorových budov, nižšie personálne i materiálne náklady všeobecne... takto to vnímajú laici. Prečo by bol taký krok zlý?

Prečo chceme pluralitu pekární?

Medzi pekárňami konkurenciu cítiť, medzi poisťovňami nie.

Ja myslím, že konkurenciu vidieť aj medzi poisťovňami. Otázka, ktorú som vám dal, je logická. Pokiaľ bude pluralita pekárov, mäsiarov, automobiliek, tak pravdepodobne - pokiaľ nedôjde k ťažkým kartelovým dohodám - užívateľ má šancu vyberať si podľa kvality a cien to, čo je pre neho najvýhodnejšie.

Pluralitu tu máme roky, ale poistenci nemajú pocit, že by medzi nimi boli rozdiely.

Áno, na prvý pohľad to pre občana naozaj vyzerá tak, ale nie je to pravda. Treba si však uvedomiť, že zdravotníctvo si neplatí priamo občan. Keby chodil nakupovať za svoje, tak by to videl lepšie. Zdravotníctvo je totiž jeden z mála systémov, kde najskôr vezmem peniaze vám, potom fotografke, kameramanke, sebe a tak ďalej, urobím z toho balík a z neho sa to všetko nakupuje.

Stráca sa teda tá konkrétnosť a ľudia nevidia rozdiely medzi ponukami. Na to boli dobré tie dvadsať a päťdesiatkorunáčky, ktoré boli konkrétnym príspevkom a veľmi dobre obmedzovali spotrebu. Ak nechcete zbytočne čerpať zdroje, budete hľadať možnosť, ako kúpiť zdravotnú starostlivosť čo najlacnejšie a najefektívnejšie. A to sa nedá v systéme, v ktorom nie je cena. Rohlík má svoju cenu, auto tiež, ale choroba nie.

Akože nie?

V jednej poisťovni môže stáť tá istá choroba päť miliónov, v druhej iba tristotisíc. Veď také príklady tu existujú. Čiže my nechceme konkurenciu pri výbere poistencov, ktorá je zbytočná, ale to, aby si poisťovne konkurovali pri nákupe zdravotnej starostlivosti. Teda aby ten, čo lepšie a výhodnejšie nakúpi, čo bude mať najmenšie straty, bol víťazom súťaže. A za to mu patrí odmena. Aj v dostihoch kôň, ktorý vyhrá, dostane seno a veniec, majiteľ zase peniaze. Veď aj kôň behá na zisk.

Prečo občan necíti tie rozdiely? Pluralitu poisťovní tu nemáme pár dní, ale rokov.

Pre občana toto všetko nie je až tak dôležité, jeho zaujíma, aby dostal zdravotnú starostlivosť. Je mu jedno, či jeho rakovinu lieči Všeobecná alebo Spoločná zdravotná poisťovňa. Sekundárna výhoda, že občan je v poisťovni X a dostane viac ako iný v poisťovni Y, sa však prejavuje.

Prečo máme vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni desaťtisíc ľudí, ktorí čakajú na svoju zdravotnú starostlivosť? Prečo táto poisťovňa vytvorí 200 miliónov zisku pri 3,5 miliónoch poistencoch, keď ten istý produkt, teda taký istý rohlík v inej poisťovni vytvorí dve miliardy zisku? Logicky by Všeobecná mala vytvoriť 6 miliárd, nie?

Má chorľavejší kmeň? Nemá. Má ho drahší? Nemá. Dokonca po niektorých prepočtoch vychádza, že jej poistný kmeň je lepší a výhodnejší. Má deväťstotisíc mladých a zdravých poistencov za ktorých dostáva peniaze. Prečo dnes máte v reklame, že „príďte k nám, urobíme vám mamografiu", kým inde sa na ňu čaká dva roky? Prečo vás dnes jedna poisťovňa zadarmo zaočkuje proti chrípke a iná nie? Čo z toho má? Predsa to, že keď príde chrípková epidémia, ušetrí na liečbe chrípky. Očkovanie stojí stošesťdesiat, liečba tisíce. Tak čo je výhodnejšie?

Prečo by toto všetko nedokázala robiť jedna poisťovňa, ak tam adekvátne zaplatím manažment a odmeny mu naviažem na hospodárske výsledky?

Nedokáže to. Ja som dal v akciovkách so stopercentnou účasťou štátu manažérom deväťnásobky priemerného platu a členom predstavenstva osemnásobky. A čo myslíte, čo urobil ako prvé môj nástupca? Znížil tie platy. Tak čo tým dosiahol?

To je ľudský faktor, nie problém princípu.

Nesúhlasím. Ak chceme, aby sa dobrý manažér správal k poisťovni ako k vlastnej, musí aj dobre zarobiť. Cez Všeobecnú pretečie 70 miliárd korún. Vy si myslíte, že v takom SPP by manažéri robili za stotisíc?

To nespochybňujem, ale nič nebráni tomu, aby mal plat trebárs dva milióny aj manažér v štátnej poisťovni. Stále ma zaujíma, či jedna poisťovňa je principiálny nezmysel aj vtedy, ak manažment zainteresujem na hospodárskych výsledkoch.

Lenže oni mu tie dva milióny nedajú, práve naopak, Valentovič im tie platy ešte znížil. Vo svete nepoznám príklad, kde by štátny podnik alebo štátna akciová spoločnosť boli úspešnejšie ako neštátne. Neviem vám úplne presne vysvetliť, prečo je to tak, ale podľa mňa preto, lebo v takomto prípade dotyčný nie je nútený byť efektívnejší, nakoľko nerobí pod rizikom ekonomických sankcií. V štátnom podniku viac funguje Parkinsonov zákon, prevádzková slepota, menej sa hospodári, a podnik viac spotrebuje sám na seba.

Toto všetko dokážem eliminovať, ak manažment motivujem platom, závislým od výsledkov hospodárenia. Koniec koncov, túto metódu bežne používa aj súkromný sektor.

Súhlasím. Ja byť teraz ministrom zdravotníctva, platy by som zvyšoval a viazal ich na nejaké ukazovatele.

Nevylučujete teda, že by takýto model mohol fungovať aj pri jednej zdravotnej poisťovni?

Ak narážate na to, či treba jednu poisťovňu alebo päť, tak ja osobne som presvedčený, že model zdravotného poistenia, aký máme, nie je práve najlepší. Myslím, že lepšie a modernejšie by bolo mať kombinovaný spôsob financovania. Jednak s vlastnou účasťou poistenca, čo je najlepší eliminačný faktor zbytočnej spotreby, jednak s pokladničným systémom, že si sám zaplatím za zdravotnú starostlivosť a potom mi ju preplatia rovnako, ako je to v autoservise - tam s faktúrou z neho bežíte do poisťovne. To isté môžete aj s faktúrou od zubára.

Poistný systém by teda mohol poisťovať len to najväčšie riziko nejakým spoločným celonárodným spôsobom. Viem si predstaviť jedno - že by vznikol národný fond na to veľké riziko a poisťovne, ktoré by poisťovali zbytok. Problémom by však bolo - ako to dnes vidíme - že tento fond by chcel spravovať štát. A to by veci iba škodilo. Ostatné poisťovne by zdravotnú starostlivosť preplácali až následne formou pokladničného systému. Vyžadovalo by to však zásadnú zmenu systému aj ústavy.

Aby sme to uzavreli - to, čo chce Fico, je nezmysel, alebo by to mohlo pri nastavení istých kritérií fungovať?

Fico to môže urobiť - musí vziať článok 40 Ústavy, získať ústavnú väčšinu, vymazať z nej slová „na základe zdravotného poistenia", lebo inak nemá šancu. Ja mu vnútorne rozumiem, že on ako kovaný marxista cíti, že jedna štátna poisťovňa je to najlepšie. Ale čo chce spraviť s ostatnými poisťovňami? Zoštátni ich? Znárodní? Veď ten bláznivý Valentovič šiel na vládu s materiálmi pod pazuchou, že to idú zoštátniť! A miesto toho, aby sa opozícia zdvihla, začala kričať a držať hladovku pred Úradom vlády, nejaký Zajac musel napísať, že čo je veľa, to je moc.

Ročné zúčtovanie poistného bol dobrý nápad

Prečo ten istý Zajac urobil ľuďom to, že ich donútil pracne vypisovať ročné zúčtovanie poistenia s tak komplikovaným tlačivom? Nemohli to robiť poisťovne, prípadne ktokoľvek iný?

Tomu rozumiem, ale je to jedna z vecí, kde treba byť lojálnejší skôr k myšlienke ako k jej výkonu. Ročné zúčtovanie je dobrá a ekonomicky správna myšlienka Petra Pažitného. Prečo by živnostníci mali platiť iba polovicu? Obyčajný chudák zamestnanec 10 + 4 a živnostník len 5 + 2?

Neriešim oprávnenosť toho kroku, ale praktickú realizáciu. Prečo to musia robiť občania a nie trebárs poisťovne?

Tie nemajú údaje o príjmoch občanov.

Dostávajú predsa percentá z platov, takže nie je problémom vypočítať, aký má daný človek plat.

No dobre, ale koľko majú ľudia kumulovaných príjmov? Je plno ľudí, ktorí poberajú ďalšie peniaze z nájmov bytov, pracujú aj v závislej činnosti... A z toho žiadne odvody neplatia.

Čiže poisťovne to apriori nemôžu robiť? Niektorí predstavitelia koalície o tej možnosti hovorili.

Ale to je potom hovadina. Ako to má robiť poisťovňa, keď nemá prehľad príjmov? Poviem vám za seba - ja som zamestnaný vo svojej firme, kde poberám mzdu, z ktorej mi odvádzajú odvody. Súčasne platím dane z prenájmu nehnuteľností. Taktiež dostávam nejaké honoráre a mám aj príjmy za isté prednášky. Z niečoho platím dane, z niečoho nie, z niečoho platím odvody, z niečoho nie. Keby sme našu daňovú reformu nezamorili výnimkami a spravili skutočnú rovnú daň, tak by to šlo. Spočítalo by sa, koľko som v súčte zarobil, z toho by som odviedol dane, odvody a bolo by. Ale teraz to nejde.

Bolo nevyhnutné hodiť to na ľudí?

Bolo, ale mali sme to spraviť tak, aby to bolo pri všetkých ročných zúčtovaniach rovnaké. Daniari to hodili na ľudí, pre nich to robíte a ani nepípnete. Blokovali nám to však na Ministerstve sociálnych vecí, práce a rodiny, lebo nám to neboli schopní urobiť.

Kaník?

Nie, menovite to bol štátny tajomník Beblavý. Dva mesiace nad tým maturoval a potom povedal, že nie sú schopní to urobiť. Keby sme sa s nimi vtedy dohodli, problém s ročným zúčtovaním neexistuje.

Pripúšťate teda, že v tomto druhá Dzurindova vláda zlyhala?

Pripúšťam, že to nebolo dokonale domyslené. Ale nebola to chyba, veď to do systému nosí peniaze. Je to dobrá myšlienka, robí sa v daniach, v zdravotnom a mala by sa aj v sociálnom. Pokiaľ by to tak bolo, všetko by sa robilo z jedného základu, ktorým by bol „superhrubý" príjem a nikto by nenamietal.

My sme s tým inak predbehli dobu. Pažitný to zúčtovanie vymyslel, ja som sa za neho s plnou váhou postavil a trochu mi možno vadilo, že keď ma za to sprava aj zľava fackali, lebo to bolo príšerne komplikované tlačivo, Peter sa už k tomu až tak nehlásil. Ale tomu som rozumel. A zlú krv to spravilo trochu aj medzi mnou a Robom Žitňanským (novinár z .týždňa, pozn. autora), ktorý tiež pocítil potrebu kopnúť si do mňa. Trvám na tom, že to bolo najlepšie riešenie, i keď je príšerne obtiažne a sú v ňom chyby. Tie sú odstrániteľné.

Nemohlo byť to tlačivo aspoň jednoduchšie?

Mohlo, veď pre rok 2006 aj bolo významne jednoduchšie oproti roku 2005.

Slová "Valentovič" a "myšlienka" k sebe nepasujú

Ďalšou myšlienkou Valentoviča je, aby poisťovne nemohli vytvárať zisk. Aké sú vaše protiargumenty?

Vetné spojenie „Valentovič a myšlienka" sa na Slovensku stane vtipom. Je mi to ľúto, lebo je slušný a bezpochyby aj poctivý, ale spájať dve takéto slová nie je z vašej strany dobrý nápad.

A tie protiargumenty?

Ja s tým zákazom zisku súhlasím, pokiaľ nebudú tvoriť zisk ani tí, čo budujú diaľnice, tí, ktorí predávajú lieky... a tak môžem pokračovať vymenovaním všetkého, čo sa platí z verejných financií.

Nechcem argument, že „keď môžu oni, môžeme aj my", skôr taký, ktorý dokazuje, že ide o zlý krok.

Ale prečo práve jeden hráč na trhu má mať stopku na tvorbu zisku, keď všetci ostatní ho tvoriť môžu? A z toho istého, teda z verejných financií?S Ficom v tom budem súhlasiť, keď mi donesie aspoň jeden jasný dôkaz o tom, že takéto poisťovne okrádajú pacienta, nedávajú mu starostlivosť, aká mu prináleží, že na ňu musí dlhšie čakať. A na to som stvoril Úrad pre dohľad.

Čo konkrétne by sa zhoršilo, ak by sa zisk poisťovniam zakázal?

Zhoršila by sa motivácia poisťovní, aby nakupovali efektívne. Zmenšoval by sa balík toho, čo pre vás môžu urobiť. V ekonomike proste musíte byť motivovaný. Výsledkom toho zákazu by bolo, že poisťovne nebudú v tomto segmente podnikať a prenechajú to právo štátu. Bude len jedna štátna poisťovňa a o argumentoch, prečo to nie je dobré, sme sa bavili vyššie.

Fico má jednu „dobrú" myšlienku - ak chce dosiahnuť jednu štátnu poisťovňu, tak jedine „vyhnitím" tých ostatných. Už menej rozumie tomu, že poisťovne môžu mať stokrát zakázaný zisk a aj tak si ho vytvoria, lebo si ho budú presúvať, prelievať, delegovať ešte „pred" poisťovňou a podobne. Ja sám viem aspoň o tridsiatich spôsoboch, ako také nariadenie obísť, pričom je ich milión. Najskôr im Fico zakáže jedno, potom druhé a bude to tak, že táto vláda bude vydávať najmä zákazové zákony. Zisk je pritom jediné kritérium, ako môžem kontrolovať, či niečo v systéme je alebo nie je v poriadku.

Mramorové schody poisťovní vás nemusia vzrušovať

Ďalší návrh koalície - chce obmedziť percento, ktoré môžu poisťovne minúť na svoju réžiu. Aj na tom je niečo zlé?

Dám vám protiotázku - prečo to štát nerobí pri poistení áut?

Lenže zdravotné poisťovne si z tej réžie stavajú aj zbytočne luxusné budovy.

To vás ale nemusí vzrušovať. Niekto do tej poisťovne peniaze dal peniaze. Nie vaše, ale svoje. A jeho cieľom je, aby tie svoje peniaze efektívne zhodnotil. Samozrejme, že všetky poisťovne majú jeden sen - aby dostali čo najvyššie poistné a nemuseli z neho nič platiť. To by sa im žilo. Pre mňa je však sekundárne, či majú alebo nemajú mramorové schody. Primárne je, či poistenec dostáva to, čo dostať má a poisťovňa nech má pre mňa za mňa aj zlaté schody.

Hlavnou úlohou poisťovní je, aby nakupovali zdravotnú starostlivosť. Chceme, aby ju nakupovali kvalitne, aby bola dostupná a čo najmodernejšia. Ostatné ma nevzrušuje. Vás nebodaj vzrušuje, ak vás niekto vezie v privátnej sanitke, keď dostanete infarkt alebo vás zrazí električka? To vám môže byť jedno. Ale veľmi vás bude vzrušovať, ak tá sanitka nedôjde načas, keď bude hrdzavá a keď v nej bude opitý personál. Mne je teda ukradnuté, či to robí štát alebo súkromný sektor, pokiaľ sú dohodnuté pravidlá hry a podmienky pre ich vymožiteľnosť

Ešte raz - ak má poisťovňa sto korún a na réžiu neminie tridsať, ale len tri koruny, logicky ostane viac práve na tú zdravotnú starostlivosť, nie?

Nie. A čo keď tá poisťovňa, ktorá má iba tri koruny na réžiu, nakúpi liek X o sto korún drahšie ako ja, čo mám vyššiu réžiu, ale liek kúpim o sto korún lacnejšie? Lieky totiž nespadajú pod réžiu a ste tam, kde ste nechceli byť. Ak mám stovku, tri koruny dám na réžiu a 97 na lieky. Ako súkromná poisťovňa však môžem kúpiť liek za 44 korún. Veď je to holý nezmysel, aby niekto obmedzoval réžiu. Čo keď moja poisťovňa nakúpi endoprotézu o 50 tisíc lacnejšie ako vaša?

Takéto niečo sa dá obmedziť inými opatreniami.

Aha, to akože vydáme ďalší zákaz cez zákon? Prikážeme maximálne ceny endoprotéz? Postupne by to došlo do bodu, že celé zdravotníctvo začne riadiť štát. Primárnym ekonomickým záujmom je pritom výsledok, všetko ostatné je vedľajšie. Pozerať sa na to, kto má aké budovy a v nich aké schody, je holý nezmysel. Nastavili sme pravidlá a vôbec ma netrápi, či je niečo štátne, neštátne, pološtátne, súkromné, modré, zelené alebo neviem aké. Nás trápi to, aby tie pravidlá, stanovené zákonom, nikto neprekračoval a aby plnil funkciu, pre ktorú tu je. Teda aby bol spokojný poistenec.

Dragula asi nemal v poriadku všetky biochemické hladiny

Šéf lekárskej komory Dragula kedysi o vás povedal, že ste boli arogantný a nedalo sa s vami baviť. Ďalší váš nepriateľ?

Dragula nie je môj nepriateľ, to sa mýlite. Ani náhodou. Keď to však povedal, pravdepodobne nemal v tom čase v poriadku všetky biochemické hladiny.

Zhodneme sa na tom, že tu máme prebytok nemocníc a lôžok?

Samozrejme.

Dragula totiž prezentoval zaujímavé čísla - na Slovensku máme na cca 5 miliónov obyvateľov približne 80 nemocníc. V Chorvátsku je na 4,5 milióna obyvateľov len 24 nemocníc, v Maďarsku na cca 10 miliónov obyvateľov okolo 60 nemocníc. Ako je možné, že sa to u nás za vaše štyri roky na ministerstve nezmenilo?

Myslím, že to nie je celkom tak. Okrem toho, prečo by som s tým mal robiť niečo práve ja?

Minister, ktorý vidí prebytok lôžok a poloprázdne nemocnice, nemá tlačiť na ich redukciu?

Väčší tlak, ako som vyvíjal ja, na Slovensku nevyvíjal nikto za posledných dvesto rokov. Hovorím to úprimne, aj keď môžem teraz pokojne povedať, že pozrite sa na Bratislavu, kde som zlikvidoval Hlbokú, Zochovu 1 aj 2, Krásnu Hôrku, Partizánsku, Bezručovu a tak ďalej. Ale o tom to nie je. Tu sa zase zamieňa príčina a dôsledok.

Poviem, prečo sa to pýtam - dnes sa hovorí, že Valentovič má väčšiu odvahu ako Zajac, pretože konkrétne ukazuje, ktoré nemocnice chce zrušiť.

To sa nehovorí, to možno píše Marián Leško alebo Peter Schutz. Áno, súhlasím, že tu je prebytok kapacít. Ale úprimne vám hovorím - ja naozaj neviem, či je nadbytočná nemocnica v Bratislave alebo niekde v Hornej Dolnej. Ani to nemôžem vedieť, lebo na to nie sú parametre. Tak sme povedali, že treba urobiť niečo, čo dostane nemocnice do tvrdého rozpočtového obmedzenia. Teda aby si na seba zarobili.

Smerujete k tomu, že nadbytočné nemocnice mali „vyhniť" samé?

Nielen. Samotné poisťovne boli povinné zo zákonov na základe kvality a ceny kontrahovať na úrovni minimálnej siete, ktorú sme definovali ako sieť dostupnosti. My sme teda nepovedali, ktorá nemocnica v tej sieti musí byť, ale to, že poisťovňa musí preukázať, že do pol hodiny mi zabezpečí takú starostlivosť, akú potrebujem.

Chceli ste to teda celé nechať na trh.

Áno, ale na veľmi regulovaný, akokoľvek to znie neuveriteľne. Tie pravidlá boli také prísne preto, lebo trh nie je všemocný. Povedali sme, aké podmienky musia byť splnené. Logicky - ak si zdravotná poisťovňa neobjedná starostlivosť vo vašej nemocnici, tak tá nemocnica skape, čo je v poriadku. Štát do toho vôbec nemá čo kafrať. To ja mám povedať, ktorá dievčina je pekná a ktorá škaredá? Inak viete, ako by som to robil, keby som bol ministrom krásy?

Ako?

Nevolil by som najkrajšiu, ale najškaredšiu ženskú. Z tisíc žien zvolíte jednu. Keď volíte najkrajšiu, 999 ich je nahnevaných. Keď volíte najškaredšiu, nahnevaná je iba jedna. (smiech) Ale aby som sa vrátil k téme - nie skrytá ruka trhu to mala vyriešiť. Urobili sme Nariadenie vlády o minimálnej sieti, ktoré sme nechali na vláde a ktoré Dzurinda nebol schopný schváliť, lebo viac počúval opozíciu ako nás.

Čiže ak Valentovič presne menuje nemocnice, ktoré by mali zaniknúť, je to nezmysel?

Však je blázon, ak to tak chce urobiť.

Prečo by sa nedalo vychádzať trebárs z takého parametra, že určím maximálny počet kilometrov, teda koľko odo mňa musí byť vzdialená najbližšia nemocnica, alebo maximálnu dobu dojazdu sanitky?

Však taký parameter bol v tom Nariadení vlády, ktoré som im nechal. Povedali sme, že k obvodnému lekárovi sa musíte dostať aj pešo a dojazd sanitky musí byť do pol hodiny.

Prečo podľa toho minister nemôže určiť nemocnice na zrušenie? Veď ak mám napríklad na pár štvorcových kilometrov tri nemocnice, je logické, že môžem dve „odpáliť" ako nadbytočné.

A prečo by sa tam nemohli uživiť všetky tri? To nebolo o tom, že ktorú nemocnicu môžete odpáliť, lebo ju vy považujete za nadbytočnú. To mali určiť poisťovne. Tá predsa veľmi dobre pozná, koľko v ktorej nemocnici umrelo ľudí, koľko tam bolo prekladov, superinfekcií a ešte neviem čoho. To, čo bolo za môjho pôsobenia urobené najlepšie, je inštrument, ktorý nútil poisťovne zlikvidovať neefektívnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tým, že si u nich nebude nič objednávať. Tohto sa súčasná vláda vzdala a chce to určovať direktívne. Veď to je choré. Súdruhovia, ktorí tu chcú dirigovať, sa najskôr musia naučiť čítať noty. To je ich zásadný problém.

Peniaze z pôžičky sme neprešustrovali

Na propagáciu zdravotníckej reformy ste si od Svetovej banky požičali obrovské peniaze. Bolo to nutné?

To je ďalší mýtus, ktorý si súčasná koalícia natrénovala v tej večernej univerzite. Štát dovtedy fungoval tak, že minister dovtedy dostal každý rok trebárs dve miliardy na takzvané kapitálové výdavky. A o tých rozhodoval, komu dá, komu nie. Mne to pripadalo choromyseľné. Bolo normálne, že to robil na základe kamarátstva, provízií a podobne? Tak sme to zrušili a tie peniaze sme presunuli do rozpočtu pre zdravotné poisťovne.

Bola tam aj tá položka „úver Svetovej banky", ktorú rozpracoval ešte môj predchodca. Tie 3,1 miliardy sme si od Svetovej banky požičali s tým, že ich splatíme z kapitálových príspevkov, a urobili sme to, čo urobí každý dobrý hospodár - že každá koruna, ktorú chceme z našich peňazí niekam dať, bude financovaná projektovo. Teda aby tam bola súťaž, pričom každý projekt mal oponentúru a finančný audit, robený Svetovou bankou, nie nami. To sa fakt týkalo každej koruny, ktorú sme na niečo vynaložili. Nie tak, ako dovtedy, že „toto je môj kamarát Viktor z Nitry, tomu peniaze dám a toto nie je môj kamarát Fero z Hornej Dolnej a nedám mu nič". Chceli sme vychádzať z projektov - tento je dobrý, ten dostane peniaze, tento je zlý a má smolu. Aj preto sa na nás nemocnice naštvali, lebo sme im prestali dávať peniaze, ako sa im zachcelo.

Ako to bolo s tou propagáciou?

V podmienkach Svetovej banky bolo, že takéto zmeny musia byť vždy podporené poriadnym „píár". Najviac peňazí z toho úveru sme minuli - a teraz ma dobre počúvajte - na financovanie informácií cez Zdravotnícke noviny pre širokú zdravotnícku verejnosť, na tlač letáčikov o výhodách liekovej politiky, o dvadsaťkorunáčkach, o právach pacientov... veď tie knižky vznikli a nedali sa urobiť zadarmo. Informovať pacienta o jeho právach, o callcentre pre ročné zúčtovanie, ktoré bolo strašne drahé a podobne, bolo predsa nutné... veď z toho sme neplatili oslavné články ako niekto o tom lykožrútovi.

Letáky nestáli miliardy. Kam šli ostatné peniaze?

Na dátové rozhrania a na parametre testov kvality šlo asi 120 miliónov riešiteľským organizáciám, ktoré boli vnútorne auditované jednak NKÚ, ale aj medzinárodným auditom. Zdôrazňujem, že nie nami, aby si to zase niekto nepoplietol.

Výsledkom tých projektov tiež bolo, že ak chceme zlepšiť zdravotníctvo, bolo by treba financovať nielen myšlienku troch kardioústavov, ale aj ich vybudovanie. A tak šli peniaze do Košíc a do Banskej Bystrice a na detské kardiocentrum. Tam ležia tie miliardy. Vyše 200 miliónov sme dali na vybudovanie nukleárnej medicíny pre východoslovenský región. Takže sme tie peniaze neprešustrovali, ale najskôr sme si ich museli obhájiť pred medzinárodným zdravotníckym fórom, že ak niekam dáme peniaze, významne to pomôže slovenskému zdravotníctvu.

Koľko stálo to PR, teda letáky a podobne?

Stodesať miliónov na štyri roky. Predstavte si, že jedna taká knižočka stojí okolo troch až piatich korún. Vydávali sme ich v miliónových nákladoch celé štyri roky. O právach pacientov, poplatkoch, liekovej politike, o vtáčej chrípke... potrebovali sme informovať ľudí, aby nepodliehali panike.

Pri vtáčej chrípke to predsa bola zbytočná panika.

Iste, ale robili ju všetci, celá Európa. Aj nákup liekov proti nej bol nezmysel a predsa sa dial. Pritom tie lieky po čase expirujú a môžete ich vyhodiť do kontajnera. Keď som ja povedal, že „nebojte sa, dajte si vitamíny, choďte na čerstvý vzduch a nič sa vám nestane", tak ma sprdli, čo som to za netvora, že tu hrozí vážny prúser a ja to bagatelizujem.

Keď mi potom volal môj kamarát - riaditeľ Siemensu, že ma na balkóne skapatého škorca, aj ja som už bol nervózny. Z tej paniky. Tak som mu tam poslal hygienikov, tí tam skoro skapali tiež a bol pokoj. (smiech) A čo sa čudujete v krajine, kde médiá na titulky dávajú informácie, kde práve skapala labuť, orol či mačka? Keď skape človek, to tam nedajú. A keď tá téma rezonuje, musíte predsa informovať ľudí. Všelijakí tí „malí, chudí a hlúpi" sa podieľali aj na zavádzaní verejnosti, že sme s Pažitným z týchto peňazí financovali aj naše knihy o reforme. A to bola riadna blbosť, platili sme ich z vlastného.

Video: Rudolf Zajac o tom, či bolo zdravotníctvo za Eugena Kordu v Reportéroch tabu:

OKS nie je marginálna strana

Prečo ste nedávno vstúpili do OKS, teda do marginálnej strany?

Nemyslím si, že OKS je marginálna strana.

Volebné výsledky hovoria čosi iné.

To je pravda, ale ja som s jej volebným výsledkom spokojný. Celé OKS a jej kampaň sme financovali v podstate dvaja ľudia - ja a Ernest Valko. Stálo nás to asi päťstotisíc korún. Za tých pár korún sme dosiahli, že okolo deväťtisíc ľudí povedalo, že „áno, OKS tam chceme". S vedomím, že ich hlas prepadne. Iné, novovykvasené strany dali do kampane 20 až 30 miliónov a získali iba o pár tisíc hlasov viac. OKS je vážne prostredie opatrných liberálov a ľahkovážnych konzervatívcov.

Ľahkovážni konzervatívci? To sú akí?

Že ich vyšším princípom je občan a nie Boh.

Prečo podľa vás OKS nevie uspieť vo voľbách?

Lebo sa zabúda, že ľudia, ktorí ju tvoria, patria k étosu novembra 1989.

Na étos novembra sa predsa nedá odvolávať aj osemnásť rokov po revolúcii.

Dá. Ja sa naň budem odvolávať vždy a mali by ste sa aj vy všetci, lebo to nie je vymyslený pojem pre kladenie vencov, ale zmena, ktorá znamenala zásadný obrat v živote ľudí.

Lenže potom z toho étosu nemožno vynechať to, že ľudia revolúcie do politiky implantovali aj ľudí ako Vladimír Mečiar.

Samozrejme, veď vyrobili miliardu chýb. Ale mne ide o iné - že dnes sa o novembri ani nevie, že je. Máme étos pre samostatnosť, ústavu a podobne, ale to je všetko. Aj preto si myslím, že Fedor Gál by sa mal stať čestným predsedom OKS, keďže je jedným z mužov novembra. Ja som sa zaprisahal, že už nechcem byť v žiadnej strane. Ale - a to poviem bonmot, lebo ten sa vám zíde - to, že som teraz členom OKS, ma spoľahlivo chráni od politiky. Môj názor je však iný - pre mňa vstup do OKS znamená, že sa táto strana vráti do vrcholovej politiky.

Ako chce OKS spravovať štát, keď má problém zohnať si sponzorov na kampaň a nedokázala ešte pod hlavičkou DS presvedčiť spolustraníkov, že Kaníkova cesta vedie do náručia SDKÚ? Ako chcete riadiť obrovský balík, keď celé roky ignorujete marketing?

Ja vám rozumiem, veď aj súčasné kolektívne vedenie OKS je signálom istých rozpakov. A som presvedčený, že musí dôjsť k zmene od predsedu smerom dole a to nehovorím preto, že na predsedu chce kandidovať môj brat. Musí dôjsť k väčšej disciplíne. Sme neskutočne silní programovo a slabí v komunikácii. Pri nej pozeráme do zeme a ak aj máme tému, nevieme ju „píárovo" speňažiť.

Okrem toho - nesmieme byť izolovaní, ale spolupracovať aj s inými stranami - s KDH, SMK a SDKÚ, možno aj s novovznikajúcou stranou Sulíka a Pažitného. OKS nesmie podliehať módnym trendom, veď má skvelý tím, ktorý vytvoril koncepciu väčšiny reforiem Dzurindovej vlády. Potrebujeme však nových a mladých ľudí, pričom treba spraviť priestor pre slušnú a konzervatívnu politiku.

Znamená to, že jadro, tvorené vašim bratom Petrom, Tatárom, Osuským a Šebejom ustúpi do úzadia a príde mladá krv?

Určite nie, ale pýtam sa, že čo by už len OKS bola za politickú stranu, keby nevyrástla pri tejto vláde? Ficova vláda je pre rozvoj OKS priaznivá. Ak túto šancu nevyužijeme, ťažko môžeme vyrásť na vláde, ktorá bude mať podobné zmýšľanie ako my. Ťažko by sme mohli rásť trebárs pri vláde Dzurindu, keď v nej sedel náš bývalý kolega z DS Kaník. Ak dnes OKS pri tejto zlatučkej vláde „odborníkov", tetušiek a ujkov nevyrastie, budem to považovať za fatálnu chybu.

Chcete sa dostať do parlamentu už pri najbližších voľbách?

Ešte nemôžeme dosiahnuť zásadný volebný výsledok, na to sme strana s príliš nízkym rangom. Ale môže nám pomôcť úspešná spolupráca s inou stranou.

Čiže to skúsite na kandidátke inej strany?

Ťažko povedať, lebo politika, to sú „sňatky" z rozumu, ktoré sa robia pred voľbami aj po nich. Ak bude mať OKS podporu 0,0, nikto s ňou na kandidátke nebude počítať. Ak však budeme vykazovať 2 až 3 percentá, budeme vážnym kandidátom. Ale najskôr musíme začať pracovať. Opozícia nemôže fungovať tak ako teraz, že nič nerobí. Veď sa na ňu pozrite.

Vidíte už jasného lídra, ktorý v OKS naštartuje komunikáciu s verejnosťou?

Každý z nás musí vedieť komunikovať svoj rezort. A myslím, že môj brat Peter stopercentne reprezentuje najskúsenejšieho a najvzdelanejšieho lídra, ktorý je v OKS ochotný do toho ísť.

Ten istý brat už raz z parlamentu odišiel práve pre znechutenie z politiky a šiel prednášať na univerzitu do Nemecka. Prečo by mu dnes mal niekto veriť, že vydrží?

Ale neodišiel z politiky. V OKS pracuje, robí jej program, je prezidentom Konzervatívneho inštitútu a má motiváciu pracovať ďalej.

Budete vy osobne kandidovať na nejakú vysokú funkciu v OKS?

Budem kandidovať na to, aby som sa podieľal na srdci programu. Som typ konštruktívnych vízií a chcem mať teda na starosti koordináciu programu.

Ste ochotní sa staviť o to, či OKS prejde v najbližších voľbách do parlamentu?

O čo?

Obchodujete s tokajským vínom. Tak o jeho basu.

Môžeme aj o dve. Ale súhlasím - o šesť fliaš šesťputňového tokaju, ročník 2000, aby vás tá prehra riadne bolela.

Pozn.: Rozhovor nebol autorizovaný, Rudolf Zajac to nepožadoval.

Predchádzajúce rozhovory si môžte prečítať tu.

Vo štvrtok si prečítajte rozhovor Karola Sudora s hercom Matejom Landlom.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 701
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 659
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 718
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 996
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 730
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 9 416
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 470
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Peter Pellegrini.

Pellegrini je pripravený v prípade ďalšieho incidentu zvolať mimoriadnu schôdzu.


TASR
Ilustračné foto.

Krajskí policajti avizujú počas sviatkov zvýšenú aktivitu.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Daniel Pastirčák

Korčok nie je pre veriacich ľudí žiadnym strašiakom, zdôrazňujú vo výzve.


SITA

Sportnet

Juraj Slafkovský.

Slafkovský by bol už ako 20-ročný najväčšou hviezdou reprezentácie.


Na snímke je slovenská tenistka Renáta Jamrichová.

Renáta Jamrichová postúpila v Egypte do štvrťfinále turnaja ITF.


Momentka zo zápasu Třinec - České Budejovice.

Pozrite si prehľad športových udalostí vo štvrtok 28. marca. Aký je program dňa?


Daniela Ledecká a Viktória Forster na mítingu v Johannesburgu.

Dievčatá si vyskúšali preteky na južnej pologuli vonku v pre nás netradičnom období, priblížila trénerka.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu