Známku požehnal nitriansky emeritný biskup kardinál Ján Chryzostom Korec.
Ako informovala dnes Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, autorom výtvarného návrhu novej poštovej známky je akademický maliar Pavol Choma. Jej nominálna hodnota je 15 korún. Známka vychádza v počte 300 000 kusov.
Podľa internetovej stránky Poštovej filatelistickej služby sa Nitriansky evanjeliár v minulosti považoval za najstaršiu zachovanú knihu vyhotovenú na Slovensku, a to pred rokom 1083. Ide o liturgickú knihu, ktorá obsahuje výňatky z evanjelií, čítané počas nedieľ a sviatkov cirkevného roka. Z pôvodných 54 pergamenových fólií s rozmermi 285x195 mm sa zachovalo 50. Fólie sú zviazané a vložené do hrubých drevených dosiek, obtiahnutých tmavočerveným zamatom. Na prednú dosku bol v 14. až 15. storočí pripevnený hlboký strieborný pozlátený reliéf, ktorý zobrazuje aj prezentovaná poštová známka. Reliéf znázorňuje ukrižovanie Krista s postavami Panny Márie a sv. Jána stojacimi na podstavcoch. Na kríž v dolnej časti nadväzuje (teraz) prázdny relikviár v tvare dvojramenného kríža, ktorý je starší, pravdepodobne byzantského pôvodu. Okraje reliéfu sú ozdobené ornamentikou, v rohoch sú štvorlístky s emailovou a filigránovou dekoráciou. Výzdobu ďalej tvoria symboly evanjelistu Matúša (človek), Marka (lev) a Lukáša (býk), nezachoval sa symbol Jána (orol).
Pôvod predlohy evanjeliára pravdepodobne pochádza zo severného Francúzska (Lotrinsko). Jeho vyhotovenie v benediktínskom konvente v Hronskom Svätom Beňadiku sa kládlo pred rok 1083, nakoľko v jeho zozname svätcov chýbajú svätí Štefan, Imrich a Gerard, ktorí boli kanonizovaní práve v roku 1083. Do Nitry sa mal evanjeliár dostať za biskupa Juraja Selepčéniho (1648 až 1666) a používal sa pri slávnostných príležitostiach.
Podľa výsledkov najnovších výskumov sa vznik evanjeliára predpokladá v tridsiatych rokoch 12. storočia v benediktínskom konvente v Burtscheide (dnes mestská časť Aachenu). V 14. storočí sa údajne kúpou dostal do cistercitského kláštora v Piliši a do Nitry najskôr za biskupa Františka Forgáča (1596 až 1607).
