Podľa utorňajšieho návrhu Európskej komisie Slovákom hrozí, že by mohli v krajinách EÚ pracovať bez povolenia až sedem rokov po našom vstupe do únie. Podľa komisie by malo platiť päťročné prechodné obdobie, v prípade potreby by sa mohlo predĺžiť ešte maximálne o dva roky. Účinky prechodného obdobia a rozšírenia na trh práce by Európska komisia prvýkrát chcela skúmať po dvoch rokoch. Oslovili sme hlavného vyjednávača s EÚ Jána Figeľa.
Európska komisia navrhuje zaviesť maximálne sedemročné prechodné obdobie napriek tomu, že podľa jej vlastných štúdií masový prílev pracovníkov nehrozí. Prečo?
„Navrhované opatrenie nie je ekonomicky podložené. Je to politický postoj. Štúdia samotnej Európskej komisie odhaduje, že bez Bulharska a Rumunska, s prijatím ktorých sa v prvej vlne nepočíta, by do únie po rozšírení mohlo prísť zhruba 70-tisíc pracovníkov (200-tisíc aj s rodinnými príslušníkmi). Hovoríme pritom o trhu 380 miliónov občanov EÚ, pre ktorý to nemôže byť zásadná hrozba. Z tých 70-tisíc by podľa štúdie 45-tisíc odišlo do Nemecka a osemtisíc do Rakúska.
Aj my sme robili analýzu pohybu pracovných síl cez naše hranice. Podľa neoficiálnych zistení prekročí do týždňa hranicu do Rakúska ani nie päťtisíc osôb, presnejšie 4500 Slovákov chodí pracovať do Rakúska a 350 Rakúšanov chodí k nám.“
Nemecko a Rakúsko boli s návrhom na sedemročné prechodné obdobie v EÚ v menšine. Napriek tomu návrh spoločnej pozície kopíruje ich požiadavku.
„Väčšina členských krajín má na túto otázku iný názor. Napríklad Taliansko, hoci susedí s kandidátskymi krajinami. Aj západnejšie štáty ako Benelux, Veľká Británia či pyrenejské štáty sa chcú naopak otvoriť novým pracovným silám, pretože potrebujú zdynamizovať rozvoj vlastnej ekonomiky.
Nemecko je najväčšou členskou krajinou a zároveň najväčším prispievateľom do pokladnice EÚ. Téma voľného pohybu osôb je naozaj citlivá. Návrh spoločnej pozície EÚ neznamená plnú akceptáciu toho, čo požadoval nemecký kancelár Schröder. Skôr vytvára priestor pre relatívne veľkú flexibilitu, a to na obidvoch stranách.“
Ako by mal návrh vyzerať v praxi? Mal by sa návrh na päťročné prechodné obdobie uplatňovať plošne?
„Všeobecné moratórium by malo trvať päť rokov. Jednotlivé členské krajiny však budú môcť naďalej pristupovať ku kandidátskym krajinám tak ako doteraz, tak ako každý chce. To znamená, že sa môžu uplatniť vlastné obmedzenia alebo by sa ich naopak mohli zriecť. Tu vidím najvýraznejšiu črtu návrhu - pružnosť, aby neboli poškodené krajiny, ktoré sa potrebujú kvôli vlastnej ekonomike otvoriť novým pracovným silám.“
Zástancovia prechodných období často argumentujú tým, že je to pre naše dobro, inak nám hrozí odlev mozgov.
„Podľa mňa je vždy lepší brain drain (odlev mozgov) ako brain wash (vymývanie mozgov). Nedá sa ale súhlasiť s odlevom, skôr s pohybom mozgov a pohybom myslenia a to potrebujeme. Odlev mozgov nám hrozí, ak by sme sa v krátkom čase nevčlenili do prosperujúcej a stabilnej Európy. To považujem za väčšie riziko. Napríklad Španieli sa po vstupe svojej krajiny do EÚ začali vracať z Nemecka, ukázalo sa, že väčšia perspektíva ich čaká doma.“
Kandidátske krajiny sa obávajú, že návrhom stratí vstup do EÚ sympatie verejnosti. Akú očakávate reakciu Slovákov?
„Takéto reštrikcie, samozrejme, nemôžu zvýšiť popularitu únie a nášho budúceho členstva. Aký je to jednotný trh, ak v ňom nebudú štyri základné slobody a najcitlivejšia z nich sloboda pohybu občanov. Mnohé štúdie predpovedajú, že práve do oblasti strednej Európy sa v budúcnosti prenesie ťažisko ekonomického vývoja a krajiny vzdialenejšie od tohto regónu o niečo spomalia svoju dynamiku. To by mal byť hlavný argument pre politikov v Nemecku a Rakúsku.“
MIRIAM ZSILLEOVÁ
