Článok pokračuje pod video reklamou
Bratislava. Prijatie deklarácie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov bola jasná a legitímna odpoveď na provokácie predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho. V dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy to povedal predseda vlády SR Robert Fico.
"Pán Csáky potom ako nastúpil na post šéfa SMK nerobí nič iné, len provokuje. Jeho agresívna provokatívna politika, posielanie žalobabných listov do EÚ len provokuje," zdôraznil premiér. Zároveň si Fico stojí za rozhodnutím NR prijať takýto dokument a ocenil skutočnosť, že slovenská politická scéna vrátane dvoch opozičných strán mala na to jednotný názor.
Ako ďalej vysvetlil, súčasné problémy v slovensko-maďarských vzťahoch vidí v sporoch medzi maďarskými socialistami a Fideszom. "Ich spor je tak prudký a konfliktný, že ich predstavitelia sú nútení predbiehať sa v tom, kto je viac národne orientovaný," podotkol s tým, že na stretnutí s maďarským premiérom Ferencom Gyurcsányom povedal, aby si Maďari neliečili svoj syndróm na úkor Slovenska. "Kedykoľvek a kdekoľvek som schopný sa s pánom Gyurcsányom stretnúť a rokovať na akékoľvek témy, ktoré on považuje za dôležité. Mne záleží na dobrých vzťahoch, len nech prestane Csáky provokovať."
Premiér zopakoval, že výroky predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu na adresu Csákyho považuje v politickom dialógu za nevhodné, ale podľa neho ich k nim vyprovokoval práve šéf SMK. Skonštatoval, že on sa od nich dištancuje a nikdy by ich sám nepoužil. "SNS je v súčasnej koalícii stabilizujúci prvok ako ostatné dve strany. Keby to tak nebolo, tak je už dávno rozhádaná."
Od Strany európskych socialistov, ktorá bude 4. októbra rozhodovať o obnovení členstva Smeru v jej radoch, Fico očakáva pozitívne rozhodnutie. "Neboli sme potrestaní za našu politiku, ale za to, že sme si dovolili tú drzosť zostaviť vládu s SNS a ĽS-HZDS." Dodal, že vláda doteraz neprijala nič také, že by mal ten trest trvať.
Marušiak: Politici oživujú národnostnú agendu
Časť maďarských politikov využíva impulz v podobe prijatia uznesenia Národnej rady (NR SR) o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku na oživovanie národnostnej agendy. Na margo zhoršenia slovensko-maďarských vzťahov v posledných dvoch týždňoch to pre TASR povedal politológ Juraj Marušiak.
"Je určite výsledkom aj toho, čo sa deje v Maďarskej republike (MR), aj tlaku predovšetkým pravicovej opozície vedenej Fideszom voči socialistom, kde sa využíva aj otázka maďarských menšín," povedal. Upozornil však, že na uznesenie NR SR veľmi citlivo zareagovalo aj národne orientované krídlo Maďarskej socialistickej strany.
Slovenská národná strana (SNS) odôvodnila predloženie návrhu uznesenia iniciatívou predsedu SMK Pála Csákyho na znovuotvorenie témy Benešových dekrétov. Uznesenie o nemennosti povojnových dokumentov podporili všetky slovenské politické strany, proti bola SMK.
"Národná rada má právo prijať takéto vyhlásenie, prijatie textu takéhoto vyhlásenia takýmto spôsobom však bolo veľmi ostrým gestom, keďže v súčasnosti už Benešove dekréty nezakladajú nijaké právne skutočnosti, boli uplatňované jednorazovo po druhej svetovej vojne," dodal Marušiak.
Mesežnikov: Uznesenie bolo vyvolané umelo
Právny význam toto uznesenie podľa väčšiny odborníkov veľký nemá a z politického hľadiska bola potreba takéhoto vyhlásenia vyvolaná umelo, reaguje politológ Grigorij Mesežnikov. Úlohu pri súčasnom náhlom zhoršení vzťahov medzi MR a SR zohralo podľa neho aj zloženie súčasnej slovenskej vládnej koalície. Podľa mňa to bola situačná reakcia na aktuálny stav medzi slovenskou vládnou elitou a politickou reprezentáciou maďarskej menšiny, uzatvára Mesežnikov, podľa ktorého prijatie uznesenia zbytočne zasahuje do aj tak dosť napätých slovensko-maďarských vzťahov.
Mesežnikov uznáva istú nekonzistentnosť pripravovaného riešenia SMK v otázke Benešových dekrétov. Tá totiž navrhla neotvárať otázku platnosti samotných Benešových dekrétov, zároveň ale chcela riešiť kompenzáciu ich dôsledkov. Ak však bolo takéto riešenie pre absolútnu väčšinu parlamentných strán v NR SR neakceptovateľné, jednoducho ho mali podľa Mesežnikova zmietnuť zo stola už v prvom čítaní a nemuseli kvôli tomu schvaľovať kontroverzné uznesenie o nemennosti povojnových dokumentov.
Na margo zámeru SMK pripraviť návrh vyhlásenia, ktorého prijatím by sa parlamenty SR a MR navzájom ospravedlnili za historické krivdy, Juraj Marušiak uviedol, že išlo o netaktickú iniciatívu. Hoci totiž SMK avizovala, že návrh bude smerovaný tak k slovenskému, ako aj maďarskému parlamentu, so žiadnou slovenskou parlamentnou stranou ho nekonzultovala. Bola to diplomacia hotových faktov, čo sa logicky stretlo s negatívnou reakciou aj takých politikov, ktorí by inak možno boli ochotní o nejakom spoločnom vyhlásení uvažovať, dodal. Podľa Marušiaka by bolo politicky schodnejšou cestou uvažovať o stručnejšom a všeobecnejšom texte vyhlásenia, ktorý by nespomínal konkrétne fakty historických krívd.
Mesežnikov pripúšťa, že by v budúcnosti mohol vzniknúť aj text, ktorý by konkrétne uvádzal historické udalosti, priestor na diskusiu o ňom medzi politikmi je však podľa neho v tejto chvíli malý. Štafetu by podľa neho mohla prebrať skôr odborná verejnosť tak na slovenskej, ako aj maďarskej strane. Spolupráci medzi MR a SR by podľa neho aktuálne najviac prospelo, keby politici na obidvoch stranách zamerali svoju pozornosť na iné ako historické a národnostné aspekty vzájomných vzťahov.
Maďarskí ústavní činitelia protestovali
Národná rada SR schválila uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku 20. septembra 2007 ako reakciu na iniciatívu SMK znovuotvoriť otázku Benešových dekrétov. Cieľom uznesenia bolo deklarovať nemennosť zákonných, ústavných a politických rozhodnutí po druhej svetovej vojne. Povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky podľa tohto uznesenia nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne a majetkové vzťahy. Neoddeliteľnou súčasťou uznesenia je však aj konštatovanie, že NR SR odsudzuje princíp kolektívnej viny.
Maďarský prezident László Sólyom na stretnutí krajín V4 označil tento krok NR SR za facku, predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová na protest zrušila stretnutie s predsedom NR SR Pavlom Paškom plánované na 4. októbra v Košiciach. Protestujú aj maďarskí europoslanci, prevažujúcim dôvodom kritiky je presvedčenie, že uznesenie NR SR schvaľuje princíp kolektívnej viny. Paška preto zaslal Sziliovej list s prekladom schváleného textu uznesenia a vyslovil presvedčenie, že po podrobnom preštudovaní jeho obsahu by sa mohli napäté reakcie zmierniť.
