Martin 29. septembra (ČTK) - Návšteva niektorého z jarmokov, ktoré na jeseň organizuje mnoho slovenských miest a obcí, nie je lacným špásom. Presvedčili sa o tom dnes napríklad návštevníci jarmoku v Martine, ktorí na burčiak, klobásku, sladkosti, jazdu na kolotoči a nákup umeleckých predmetov či oblečenia "oplieskali" aj niekoľko tisíc korún. Niektorí nakupujúci s nižšími platmi či dôchodkami si s úsmevom povzdychli, že aj na návštevu jarmoku si asi budú musieť brať v banke pôžičku.
"Chodíme sem s manželom a vnúčatami každý rok, páči sa nám nám tunajšia atmosféra. Len sa nám zdá, že ceny sa rok od roku zvyšujú. Dali sme si niečo pod zub a na smäd, deti sme povozili na kolotočoch, kúpili sme si nejaké oblečenie a nechali sme tu asi štyri tisíc korún," povedala ČTK šesťdesiatnička Elena Ďurajcová, ktorá pochádza z Kysúc.
Najväčší nával bol pravdepodobne pred stánkami s burčiakom, ktorý je pre pivársky Turiec vzácnosťou. Martinčania mohli ochutnať pezinský, modranský, zoborský, levický či šuriansky "kalný" mok, ktorého ceny boli približne rovnaké. Dva deci bieleho burčiaku vyšlo na 14 korún, červený bol o dve koruny drahší. Záujem bol tiež o medovinu, jej priaznivci za dvojdecový pohár zaplatili 20 korún. Máloktorý z návštevníkov odolal aj klobáske, jaternici, cigánskej pečienke alebo ražniči. Stogramová porcia vyšla na 40 až 60 korún.
"Ja chodím s kamarátmi na jarmok iba na burčiak a nejaké to mäsko. Na občerstvenie miniem okolo 300 korún. Keby som chcel robiť nákupy aj v stánkoch s oblečením, asi by som si musel požičať v banke," priznal päťdesiatnik Julo Hulej.
Na nedostatok záujemcov sa nemohli sťažovať ani ľudoví remeselníci, ktorí ponúkali varešky, príbory, náhrdelníky, naberačky, kolovrátky, súdky, prútený nábytok či nože. Malá vareška sa dala kúpiť za dvadsaťkorunovú bankovku, ceny nožov či súdkov sa vyšplhali aj na 600 až 2000 korún. Niektorým šetrným gazdinkám sa to zdalo veľa a pohrozili, že si pôjdu nakúpiť radšej do veľkých obchodných reťazcov.
Deti ťahali svojich rodičov predovšetkým k stánkom so sladkosťami a na kolotoče. Dospelí neraz prevracali očami a len neochotne vyťahovali dvadsaťkorunáčky za malé presladené lízatká, turecký med alebo cukrovú vatu. Lacné neboli ani kolotoče, jedna jazda vyšla na približne 30 až 60 korún.
Ľudia sa už menej hrnuli k stánkom s oblečením, ktoré boli hitom predovšetkým v prvých rokoch po novembrovej revolúcii v roku 1989. Vtedy "kamenné" obchody v menších mestách totiž neponúkali také množstvo rôznych odevov ako v súčasnosti.
"Nemôžem povedať, že by ľudia úplne stratili záujem. V porovnaní s minulosťou je to ale ťažšie. Veľké obchody sú pre nás silnou konkurenciou," priznal jeden z predajcov oblečenia. Aj niektorí návštevníci jarmoku hundrali, že napríklad kabát za 2500 korún si kúpia už aj v bežnom obchode.
Na jarmoky si zvykli aj obyvatelia ďalších slovenských miest a obcí ako napríklad v Trnave, Hlohovci, Vrútkach či Mošovciach. Aj tu sa väčším magnetom stávajú napríklad výrobky ľudových remeselníkov než stánky s odevmi, kobercami alebo obuvou.
ima prl
