Modra 29. septembra (TASR) - Splašený kôň vyľakal prezidenta SR Ivana Gašparoviča, čestných hostí a okolo stojacich návštevníkov počas dnešných osláv 400. výročia udelenia kráľovských výsad mestu Modra.
Bezprostredne po tom, čo prezident vystúpil z dobového koča, zazneli na námestí pred pódiom kráľovské fanfáry a hlučný chorál na uvítanie. Div že nie priamo do ucha koňa, ťahajúceho záprah. Statný valach sa splašil, začal skákať a dokonca prelomil 20 cm hrubé oje a roztrhol opraty. Čo malo nohy, radšej rýchlo zutekalo do bezpečnej vzdialenosti. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Moderátor z pódia vtipne poznamenal, že koňa do Modry určite zapriahli v Pezinku, keďže obe vinohradnícke mestá na úpätí Malých Karpát dlhoročne súperia v prestížnej organizácií jesenných oberačkových slávností.
Malé intermezzo sa odohralo v rámci veľkolepého kráľovského sprievodu a slávnostného defilé pešieho uhorského regimentu v dobových uniformách a historických zbraniach. Súčasťou víkendových slávností bol tiež pestrý spoločenský a kultúrny program nielen pre Modranov, ale aj početných návštevníkov z okolia. Nechýbali zaujímavé výstavy, medzi ktorými dominovali ukážky zo svetoznámej modranskej keramiky. Nebola by to Modra, keby sa návštevníkom nepredstavila aj kolekciou vyberaných vín, voňavými gurmánskymi špecialitami, ku ktorým neodmysliteľne patrila pohodová nálada pri ľudovej hudbe.
Prvé písomné správy o modranskom vinohradníctve sú z roku 1326. Modra bola najprv mestečkom kráľovnej Alžbety, manželky Ľudovíta I. a v roku 1361 dostala výsady kráľovninho mesta. Potom ju vlastnil Stibor zo Stiboríc, jeho bratia a po nich Michal Orság de Guth. Na základe privilégia kráľa Maximiliána II. z roku 1569 sa Modra stala slobodným mestečkom patriacim jedine kráľovi. V roku 1607 získala titul slobodného kráľovského mesta.
V súčasnosti žije v Modre približne 9000 obyvateľov. Mesto naďalej charakterizuje najmä vinohradníctvo, hrnčiarska a džbánkarská výroba. Do povedomia sa zapísala aj národným slovenským hnutím v 19. storočí, reprezentovaným Ľudovítom Štúrom a štúrovcami.
