Jednostranné ospravedlnenie z maďarskej strany je podľa neho logickým dôsledkom nepomerne väčšieho rozsahu krívd, ktorých sa Maďari voči Slovákom v histórii dopustili. Len takýto krok je podmienkou zlepšenia vzájomných slovensko-maďarských vzťahov.
Príkladov ospravedlnenia za minulosť nachádza Rafaj v histórii dostatok. Uviedol príklad ospravedlnenia nemeckého prezidenta Poliakom, japonského premiéra Morihira Hosokawu Kórejčanom a Číňanom. V neposlednom rade tiež ospravedlnenie Slovákov za prenasledovanie židov počas existencie Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945.
Pokus SMK schváliť deklaráciu, ktorou sa Slováci a Maďari navzájom ospravedlnili, hodnotí za neúprimnú. Bol to akýsi úder blesku, o ktorom dobre vedeli, že nemôže vyjasniť oblohu nad slovensko-maďarskými vzťahmi, nazdáva sa. Slovensko sa do týchto morálnych aktivít už zapojilo a na ťahu je maďarská strana, uzavrel Rafaj.
My im do vnútorných záležitostí nezasahuje, oni áno
Zlý stav slovensko-maďarských vzťahov je výsledkom asymetrického pôsobenia, myslí si Rafaj. Slovensko vôbec nezasahuje do vnútorných záležitostí Maďarskej republiky, aj keď by sa mohlo opýtať, kam sa podelo pol milióna slovenskej menšiny za posledných 40 rokov. Na druhej strane maďarské politické elity bez ohľadu na to, aké majú zafarbenie, či sú pravicové alebo ľavicové, neustále vstupujú do vnútorných záležitostí SR, uviedol Rafaj pre TASR.
Odmieta však, že by sa SNS neusilovala o zlepšovanie vzájomných vzťahov. Slovensko-maďarské vyrovnanie však považuje za proces, ktorý má viacero etáp. Jednou z nich je definitívne uzatvorenie právnych vzťahov z minulosti. Práve tomuto účelu mala poslúžiť prijatá deklarácia o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov, teda najmä tzv. Benešových dekrétov.
Po prijatí tohto dokumentu Slovensko získalo čas na strávenie a odkomunikovanie ďalších krokov. Najdôležitejším a nevyhnutným nasledujúcim krokom by podľa Rafaja malo byť dobrovoľné a úprimné ospravedlnenie sa Maďarskej strany za krivdy napáchané na slovenskom národe.
Slovensko-maďarské vzťahy sa zhoršili potom, čo slovenský parlament prijal uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov, proti ktorému protestovali maďarskí poslanci, politici SMK aj niektorí europoslanci. Maďarský prezident László Sólyom toto uznesenie označil za facku. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová zrušila stretnutie so svojím slovenským partnerom Pavlom Paškom.
Historici: Napätie spôsobuje interpretácia
Medzi zlomové momenty histórie, ktorých rôzna interpretácia dodnes vyvoláva napätia medzi Slovenskom a Maďarskom, patrí okruh problémov spätý s tzv. revolúciou v rokoch 1848-49, rakúsko-uhorským vyrovnaním v roku 1867, obdobím rokov 1918-20 súvisiacich so vznikom ČSR a Trianonskej dohody, Viedenská arbitráž v roku 1938 a obdobie rokov 1945-48 s problematikou Benešových dekrétov. Pre TASR to povedal Miroslav Michela z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) zaoberajúci sa históriou 20. storočia a slovensko-maďarskými vzťahmi.
Attila Simon z Fórum inštitútu pre výskum menšín ako neuralgické body vidí uhorskú národnostnú politiku počas dualizmu, Trianon, Viedenskú arbitráž a povojnový osud Maďarov na Slovensku.
Maďari sa podľa Simona napríklad na obdobie dualizmu pozerajú ako na rozkvet Uhorska, kedy maďarská kultúra, umenie a literatúra dosiahli naozaj obrovské výsledky. Nevšímajú si pritom skutočnosť, že kvôli úzkoprsej národnostnej politike práve vtedy Uhorsko prestávalo byť ozajstnou vlasťou nemaďarských národov, vtedy aj Slovákov. Hoci maďarskí historici už nepopierajú, že vtedajšia uhorská národnostná politika bola chybná, ešte by to potrebovalo väčšiu empatiu voči postaveniu Slovákov.
Zo slovenskej strany Simonovi chýba, že slovenské učebnice nerobia rozdiel medzi prirodzenou a násilnou asimiláciou, čiže štatistické straty Slovákov pripisujú iba na vrub násilnej maďarizácie. Zabúdajú však na to, že modernizácia Uhorska priniesla zo sebou ďalekosiahle spoločenské premeny, medzi nimi aj prirodzenú asimiláciu národností, hlavne Slovákov a Nemcov, čiže tých národností, ktoré spájali s Maďarmi stáročné kultúrne väzby. Tým nepopiera asimilačné úmysly maďarských vládnych činiteľov, len pochybuje o tom, či tieto kroky priniesli výsledky, aké im pripisuje slovenská verejnosť. Výsledkom podľa neho nebola asimilácia, ale to, že svojou nacionalistickou národnostnou politikou Maďari od seba odcudzili slovenskú inteligenciu.
Trianon - maďarská katastrofa
Simon považuje za pochopiteľné, že Maďari pozerajú na Trianon ako na národnú katastrofu, keď sa kvôli veľmocenského diktátu dostal každý tretí Maďar do menšinovej pozície. Pre Slovákov zas znamenal rozpad Uhorska krok dopredu za dosiahnutím svojbytnosti, takže tento akt hodnotia pozitívne.
So Simonom sa zhoduje aj Michela, ktorý rok 1918 (maďarský diskurz akcentuje obdobie rokov 1918-20), považuje za bod nula, od ktorého dochádza k zásadnému prehodnoteniu slovensko-maďarských a maďarsko-slovenských vzťahov. Zatiaľ čo Slováci hovoria o skončení obdobia útlaku, zaostalosti a tisícročnej poroby, maďarský kontext akcentuje historickú nespravodlivosť, stratené, odtrhnuté územia, okyptené Maďarsko. Neochota akceptovať vzniknutý stav reprodukovala sebaobraz Maďarov ako "najnešťastnejšieho národa".
Problémom podľa Simona zostáva, že slovenská historiografia a hlavne slovenská verejnosť považuje za akúsi historickú spravodlivosť nielen rozpad Uhorska, ale aj to, ako vtedy stanovili hranice. Chýba mu tu prejav istej empatie k Maďarom, ktorí nemali možnosť uplatniť právo na sebaurčenie, z jedného dňa na druhý sa dostali do cudzieho štátu a ocitli sa oddelení od svojho národa.
Maďarská verejnosť by zasa mala pochopiť, že na rozpad Uhorska a zánik tisícročnej kontinuity netreba pozerať len na ako historickú nespravodlivosť a národnú katastrofu, ktorá bola zapríčinená len vonkajším faktormi, ale treba hovoriť aj o zodpovednosti uhorskej politiky.
Svoju traumu majú aj Slováci - Viedeň
To isté platí pre obdobie viedenskej arbitráže, len vtedy sa vymenili pozície. Zase prišiel veľmocenský diktát, ibaže tentoraz v neprospech Slovákov. Maďarská verejnosť by mala podľa Simona pochopiť, že takéto riešenie znášali Slováci, ktorí museli opustiť toto územie, ťažko. Slováci by zase mali považovať za prirodzené, že príslušníci maďarskej menšiny prijali túto zmenu s radosťou. A netreba zabudnúť ani na to, že druhou alternatívou pre maďarskú menšinu bolo vtedy už silne sa fašizujúce autonómne Slovensko Jozefa Tisa.
Obaja historici považujú za základný problém to, ako sa maďarská i slovenská kolektívna historická pamäť snaží vyvlastňovať určité fragmenty spoločných dejín a rozdielne ich interpretuje. Maďarská verejnosť pozerá na dejiny Uhorského štátu ako na výlučne maďarské národné dejiny, a vo všetkom, čo sa narodilo počas Uhorského kráľovstva, vidí produkt maďarského národa ako by v historickom Uhorsku nežili Nemci, Slováci, Rumuni atď. Aj na Slovensko pozerá ako na stratený Felvidék, kde všetko, čo je cenné, pochádza od Maďarov.
Slovenské povedomie zase podľa Simona pozerá na dnešné Slovensko ako na monopol Slovákov, na čo majú Slováci prednostné právo. Pre neho ako Maďara a historika je cudzie to, že slovenské historické povedomie (za čo môže historická veda) premieta dnešné štátne hranice aj do minulosti, a tým vytvára dojem, ako by Slovensko a terajšie jeho hranice boli historickou realitou aj v stredoveku. Problém vidí v tom, že sa v rámci týchto hraníc vyselektuje to, čo môže byť považované za slovenské, a ostatné udalosti, osobnosti, a celouhorská politika zostávajú mimo.
Nová vlna nacionalizmu v socializme
Novú vlnu nacionalizmu podľa Michelu spustili zmeny v socialistickom bloku na konci 80. rokov, ktoré vyvolali záujem opätovne zrekonštruovať "pamäť národa". Obdobie socializmu po druhej svetovej vojne len zmrazilo, respektíve tabuizovalo horúce nacionálne témy, ktoré zmizli pod zem ako ponorná rieka, aby sa v 90. rokoch minulého storočia vynorili a zažili svoju renesanciu.
Simon aj Michela ako prípadné ospravedlnenie oboch štátov vidia skôr všeobecnú deklaráciu bez vymenovania hriechov. Ide o dlhodobý proces, cez ktorý sa okrem politikov musia preniesť aj obyvatelia obidvoch krajín.
Autor: mš
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
