"Zmenilo sa to, že už neotvárame o 6:00 ráno ako kedysi, ale o 9:00 hodine," povedal prevádzkar kaviarne Štefánka Milan Kollár.
Budovu na Palisádach, kde sa kaviareň nachádza, v roku 1897 postavil architekt Alexander Feigler. Do roku 1904 sa o kaviareň starala rodina Hackenbergerovcov, ktorá zo súhlasom rakúsko-uhorskej princeznej Štefánie, pomenovala kaviareň jej menom. Po vzniku Československa kaviareň začali nazývať Štefánka.
V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia Štefánka bola obľúbeným miestom posedenia spisovateľov, básnikov, žurnalistov, bohémov a umelcov.
Podľa Kollára táto tradícia sa zachovala dodnes. Ako kedysi, tak aj teraz, hosťom ponúkajú francúzske šampanské a vždy čerstvé zákusky. "Dostáva sa to do takých časov, ako niekedy Štefánka bola," povedal Kollár. Novinkou sú však večere s klavírom a živou hudbou.
Medzi slávne bratislavské kaviarne a cukrárne patrí aj Kaffe Mayer na Hlavnom námestí, ktorá je v prevádzke od roku 1878. Kedysi sem na kávu Júliusa Mayera a zákusky chodil aj známy Bratislavčan Schöner Náci, kde vraj mal vyhradený vlastný stôl.
Podľa terajšej vedúcej kaviarne Eleny Jančulovej tradičné viedenské a slovenské múčniky tu podávajú aj v súčasnosti. "Ponúkame 25 druhov káv a 35 druhov zákuskov vlastnej výroby. Zamestnávame štyroch cukrárov," povedala.
Kedysi sem mohli prísť návštevníci na pohár sektu po predstavení v Slovenskom národnom divadle na Hviezdoslavovom námestí aj po polnoci.
Prvé kaviarne v Bratislave vraj nezaostávali za Viedňou a vznikali už v 18. storočí. Vtedy boli centrom spoločenského života, kde si pri dobrej káve a zákuskoch ľudia čítali noviny a diskutovali. Po roku 1948 však mnohé kaviarne museli zatvoriť, považovali sa totiž za buržoázny prežitok. Návrat ku kaviarenskému životu sa začal až po nežnej revolúcii.
