Bratislava 3. októbra (TASR) - Zintenzívnenie nelegálneho dovozu šteniat, ktoré sú v mnohých prípadoch predčasne odobraté matke, z krajín strednej Európy vrátane Slovenska znepokojil počas minulého týždňa predstaviteľov francúzskej Spoločnosti na ochranu zvierat (SPA). Podľa Mária Kerna z Prezídia Policajného zboru SR tento problém pretrváva už niekoľko rokov.
"Je to veľký problém, keďže neexistuje jednotný právny systém, ktorý by priamo polícii umožňoval kontrolu," povedal pre TASR. Ako poznamenal, najčastejším problémom pri týchto psoch je, že nie sú zaočkované alebo sú zaočkované iba fiktívne. "Polícia už v minulosti odhalila skupiny občanov Slovenska, Poľska, Bulharska a Talianska, ktorí rôznym spôsobom obchádzali predpisy a prelepovali známky o očkovaní a pod." Kern dodal, že jedným zo spôsobov, ktoré používajú pašeráci, je aj zlikvidovanie príslušnej dokumentácie po prevoze zvieraťa do cieľovej krajiny.
Skupovanie psov prebieha po celom Slovensku. "Väčšinou ich pašeráci kupujú za pár korún od drobných chovateľov, ktorí sú radi, že si takto privyrobia," uviedol. Medzi najpreferovanejšie plemená patria malé rasy ako čivavy alebo francúzsky buldoček. "Je ťažké deklarovať to ako trestný čin," tvrdí Kern. Ak by mal byť čin klasifikovaný ako týranie zvierat, musel by sa nájsť medzi prevážanými psami aspoň jeden uhynutý. Väčšinou je možné takéto konanie postihovať ako trestný čin porušovania predpisov obehu tovarov v styku s cudzinou, zhrnul. Alebo ide o priestupok proti veterinárnym predpisom, dodal.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR Martina Kereková, colná správa zabezpečuje po vstupe do Európskej únie len jednu hranicu, a to tzv. východnú s Ukrajinou. Colný úrad v Čiernej nad Tisou prípady pašovania psov nezaznamenal. "Predaj psov zo SR do Francúzska, nie je pod colným dohľadom, lebo ide o obchodovanie v rámci EÚ," vysvetlila. Toto obchodovanie podlieha štatistickým hláseniam v systéme sledovania tovaru Intrastat. "Tento rok sa v rámci Intrastatu zaznamenali dva prípady, keď boli šteniatka zaslané do Francúzska v rámci obchodovania," uzavrela.
Roman Matejčík zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR pre TASR vysvetlil, že skoré odobratie šteňaťa od matky môže mať negatívny vplyv na zdravie a psychiku zvieraťa. "Zviera môže mať problémy, najmä ak nie je zvyknuté na príjem pevnej stravy a je zvyknuté ešte prijímať mliečnu," povedal. Mláďa môže utrpieť aj psychickú ujmu, keďže je odstavené od skúsenejšieho a dospelejšieho zvieraťa, ktoré by ho mohlo naučiť sa sociálne správať. Môže sa to podľa neho neskôr prejaviť napríklad agresivitou alebo bojazlivosťou. Pri zlej preprave môže byť tiež pes dehydrovaný alebo utrpieť energetický deficit, dodal.
"Dôvody budú pravdepodobne významného finančného charakteru," uviedol na margo obchádzania legislatívy pašerákmi Matejčík. Objasnil, že pokiaľ prebieha obchod legálnym spôsobom, prevádzkovateľ má výdavky na vyhradenie miesta na zhromožaďovanie zvierat s vysokými hygienickým štandardmi. Taktiež musí byť pri preprave zabezpečený klimatický komfort a sledovanie auta pomocou gps systému.
Problém pašovania zaregistrovala aj Sloboda zvierat (SZ). "Aby sme podobným prípadom zabránili, rozbehli sme projekt mikročipizácie spoločenských zvierat a každý pes, ktorý opustí útulok má mikročip, čím je jednoznačne identifikovateľný," uviedla pre TASR hovorkyňa SZ Romana Brinzíková. SZ preferuje zavedenie povinnej mikročipizácie spoločenských zvierat, pretože ju považuje za základný nastroj pri pátraní po stratených zvieratách a takisto v boji proti nelegálnej manipulácii s nimi.
Ako vysvetlil Matejčík, aby mohlo byť zviera vyvezené, musí mať povereným veterinárnym lekárom vystavený pas spoločenského zvieraťa, kde sa značí aj vakcinácia proti besnote a individuálne označenie. V prípade, ak je zviera vyvážané za komerčným účelom, musí ho sprevádzať aj zdravotný certifikát od veterinárneho inšpektora príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.
