BRATISLAVA. Zákon, ktorý má z Andreja Hlinku spraviť otca národa, odmieta aj židovská komunita. „Vnímame ho ako meno, ktorého použitie je symbolom slovenského fašizmu v rokoch 1939 až 1945," povedal SME hovorca Ústredia židovských náboženských obcí Jaroslav Franek. „Odmietame jeho glorifikáciu." Podľa Franeka si uvedomujú dátum úmrtia Hlinku ešte pred vznikom Slovenského štátu, „napriek tomu však nepovažujeme použitie mena Andreja Hlinku v názve Hlinkových gárd alebo Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd za zneužitie, ale naopak za logický dôsledok jeho politiky a postojov".
Proti Hlinkovi sa už vyjadrila aj hovorkyňa evanjelickej cirkvi Edita Sabolíková, keď povedala, že nikto evanjelikov nepourážal viac ako Hlinka. Nejde však zatiaľ podľa nej o stanovisko celej cirkvi, ale iba o jej vlastné.
Zákon, v ktorom SNS navrhla prideliť Hlinkovi titul "Otec národa", parlament schválil v prvom čítaní 18. septembra. Okrem koaličných poslancov predlohu podporili aj opoziční kresťanskí demokrati (KDH), ktorí predtým neuspeli s vlastným návrhom zákona. Pred druhým čítaním sa však začali z vládneho Smeru-sociálnej demokracie ozývať hlasy, že v súčasnej podobe by zákon nemusel dostať od strany premiéra Roberta Fica plnú podporu.
Katolícky kňaz Hlinka bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany, v medzivojnovom období bol poslancom československého parlamentu a vedúcim predstaviteľom slovenského autonomistického hnutia. Zomrel 16. augusta 1938, teda ešte pred vyhlásením autonómie Slovenska a vznikom Slovenského štátu, ktorý spolupracoval s nacistickým Nemeckom. Patril k najvýznamnejším slovenským politikom.
Meno Hlinku sa začalo v posledných týždňoch častejšie skloňovať aj pred blížiacim sa stým výročím černovskej tragédie (27. októbra 1907). Uhorskí žandári vtedy zabili 15 ľudí z Hlinkovej rodnej dediny, v ktorej mu zakázali vysvätiť kostol.

Beata
Balogová
