"Dnes môžme konštatovať, že Slovensko úspešne zvládlo tretí zo štyroch hlavných krokov na ceste do Schengenu," povedal minister. Brusel už skôr pozitívne ohodnotil zabezpečenie pozemnej hranice s Ukrajinou, ktorá sa má stať vonkajšou hranicou Schengenu a pripravenosť krajiny v oblasti ochrany osobných údajov.
V najbližších dňoch by mali byť podľa Kaliňáka známe aj výsledky kontroly napojenia Slovenska na schengenský informačný systém, v ktorom sú napríklad údaje o hľadaných ľuďoch či autách. Slovensko má prístup k informačnému systému od septembra. Minister dodal, že Brusel by mal definitívne rozhodnúť o rozšírení Schengenu v novembri.
Vstupom do Schengenu na prelome rokov 2007 a 2008 sa zrušia kontroly na vnútorných hraniciach medzi starými a novými členskými štátmi EÚ, ako aj medzi novými členskými štátmi. Kaliňák pripomenul, že v únii sa neformálne diskutuje o tom, aby sa Schengen rozšíril o desať dní skôr. Cez letiská by mohli občania Schengenu prechádzať bez pasových kontrol od apríla.
Najväčšie úpravy kvôli Schengenu si spomedzi letísk vyžiadalo bratislavské letisko. "Nedostatky v hraničnej kontrole pozorované počas hodnotenia v roku 2006 boli odstránené a experti konštatovali, že postupy pri hraničných kontrolách sú v súlade so schengenskými štandardmi," citoval zo správy Kaliňák. Dodal však, že Slovensko musí ešte pokročiť najmä v jazykovej príprave policajtov.
Náklady na rekonštrukciu bratislavského terminálu dosiahli podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho 381 miliónov korún, 144 miliónov však Slovensku preplatí EÚ. Minister potvrdil, že stavebné práce vykonávala firma Ikores, ktorej majitelia podľa médií darovali vládnemu Smeru-SD Roberta Fica 200.000 korún. Firma tiež rekonštruovala hraničný priechod na ukrajinskej hranici v Ubli. Ministerstvo obrany zas firme bez verejnej súťaže pridelilo zákazku za takmer miliardu korún na postavenie nového vojenského archívu. Minister obrany František Kašický, ktorý je rovnako ako Kaliňák členom Smeru, podozrenia z klientelizmu odmietol.
