Brusel 4. októbra (TASR) - Slovensko by malo viac investovať do vzdelávania, pretože pre jeho sociálny a ekonomický rozvoj sú práve tieto investície z dlhodobého hľadiska rozhodujúce a najvýhodnejšie. V opačnom prípade dôjde v systéme k škodám, ktoré budú oveľa vyššie než včasné a rozumné investície do vzdelania.
Tvrdí to slovenský komisár Ján Figeľ zodpovedný za školstvo, kultúru a odbornú prípravu v súvislosti s najnovšou správou Európskej komisie porovnávajúcou úspechy a nedostatky jednotlivých členských krajín v oblasti školstva.
Správa, ktorú EK zverejnila v stredu, okrem iného kritizuje Slovensko práve za veľmi nízke investície do vzdelávania. Tento nedostatok podľa komisára nemožno ospravedlňovať tým, že SR sa snaží splniť kritériá na vstup do eurozóny a teda treba brať ohľad na štátny deficit.
"Naším cieľom by nemalo byť vnímanie trojpercentného deficitu ako kritéria pre budúcnosť, skôr ako prechodu k budúcnosti, ktorá si žiada čo najskôr vyvážené hospodárenie. Ak toto má byť cieľom, tak investície do vzdelania musia zohrávať pri jeho dosahovaní dôležitú úlohu," upozornil komisár v rozhovore pre TASR a SRo.
Pripomenul, že v súčasnosti prichádzajú investori na Slovensko z dôvodu jeho celkovej atraktívnosti, aj tu sa už však začína ukazovať nedostatok pracovnej sily. Vysoký hospodársky rast bude preto možné udržať len na základe investícií do inovácií.
"A pre inovácie je potrebné rozvinúť vedomosti, poznanie, zručnosti, kompetencie, kreativitu. Tu sa nedá odkladať investovanie, lebo čo je schopnejšie, to odíde, a deficity, ktoré v systéme nastanú, sa potom ťažko eliminujú," myslí si Figeľ.
Doterajšie výsledky podľa neho ukazujú, že treba klásť väčší dôraz aj na efektívnosť financií použitých pre školstvo a na jeho skvalitnenie. Skutočnosť, že Slovensko má v rámci EÚ jeden z najvyšších podielov študentov s minimálne maturitou a jeden z najnižších podielov študentov predčasne opúšťajúcich vzdelávací proces, je podľa komisára dôkazom toho, že na Slovensku záujem o štúdium je.
"To sú veľmi dobré predpoklady, ktoré hovoria o tom, že sa u nás študuje a chce študovať a treba na tom stavať. Môj osobný pohľad je, že na jednej strane je záujem o vzdelávanie, na druhej strane je treba viac a sústredenejšie stimulovať kvalitu, aby to nebolo len o pasívnej účasti, ale o aktívnej, o kreativite a o rozvoji základných kompetencií, ktoré dnes každý potrebuje, ak sa chce celoživotne udržať na pracovnom trhu," konštatuje komisár.
V súvislosti so zapájaním sa občanov do celoživotného vzdelávania, kde Slovensko nedosahuje ani polovicu celoeurópskeho priemeru, Figeľ pripúšťa, že ide o nový jav v nových členských krajinách EÚ. Príkladom by mali byť škandinávske štáty, kde sa celoživotné vzdelávanie stalo pravidlom a je dôkazom schopnosti ľudí prispôsobovať sa meniacim potrebám trhu. Túto formu vzdelávania tam pritom podporuje nielen vzdelávací systém, ale aj štát a podniky.
"Toto sú odkazy aj pre Slovensko, aby celoživotnosť nebola podceňovaná, ale čím skôr rozvinutá ako stratégia a pravidlo v správaní sa inštitúcií, ale aj obyvateľstva, aby sme nemali pocit, že skončiť školu znamená cítiť sa pripravený na celoživotnú kariéru," zdôraznil Figeľ.
Za jeden z najdôležitejších predpokladov pre to, aby boli reformy a modernizácia slovenského školstva úspešné, považuje posilnenie postavenia učiteľov a zvýšenie kvality ich prípravy.
"Môžeme hovoriť o zmenšovaní počtu žiakov v triedach, o náraste učiva alebo o predlžovaní počtu hodín, ale z týchto a podobných kritérií najcitlivejším a najvplyvnejším činiteľom je učiteľ samotný. Kvalita prípravy učiteľov by preto mala byť súčasťou reformného úsilia nielen na Slovensku, ale aj vo všetkých štátoch," dodal Figeľ.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) bar
