KOŠICE 4. októbra (SITA) – Do konca tohto roka by mala byť hotová novela zákona o konaní pred Ústavným súdom (ÚS) SR, ktorá by ho odbremenila o prerokovávania sťažností na zbytočné prieťahy v súdnom konaní a prípadne aj od volebných sťažností týkajúcich sa komunálnych volieb. Uviedla to dnes na tlačovej besede pre agentúru SITA predsedníčka ÚS Ivetta Macejková. Dodala, že ešte nie je rozhodnuté, či o nej nebude rokovať parlament v skrátenom legislatívnom alebo v riadom konaní.
Predseda ÚS Českej republiky Pavol Rychetský uviedol, že český ústavný súd prieťahy a volebné sťažnosti nerieši od januára 2005, ako však uviedol, i tak rieši ročne okolo 1800 podaní. „Ani predtým sme nemali veľa týchto sťažností, len okolo osem, lebo český ÚS nepriznával odškodnenie za nemajetkovú ujmu. Po novelizácii príslušných zákonov zbytočné prieťahy v súdnom konaní riešia v ČR vždy súdy vyššej inštancie, volebné sťažnosti zase rieši správne súdnictvo,“ povedal Rychetský.
Na rozdiel od ČR, na Slovensku gro rozhodovacej činnosti ÚS tvoria práve sťažnosti na zbytočné prieťahy a tohto roku dostal ÚS SR rekordný počet volebných sťažností v súvislosti s komunálnymi voľbami. Na Slovensku však neexistuje správne súdnictvo.
Tlačová beseda sa konala na záver štvordňovej oficiálnej návštevy sudcov Ústavného súdu ČR na ÚS SR. Ako informovali Macejková a Rychetský, hovorili o aplikácii európskeho práva, najmä komunitárneho, o niektorých aspektoch rozhodovacej činnosti svojich ústavných súdov a niektorých odborných otázkach organizácie súdu. Rychetský za najvýznamnejšie rozhodnutie ÚS ČR v uplynulom období považuje rozhodnutie týkajúce sa reštitučných nárokov vo vzťahu k Benešovým dekrétom, kde sa subjekty za istých okolností pokúšali dostať k majetkom na základe podania určovacej žaloby k vlastníctvu majetku. „Dva roky nám trvalo, kým sme dospeli k formulácii záväzného stanoviska pre všetkých, kde sme vyriekli, že v týchto prípadoch nemožno obchádzať reštitučný zákon určovaciu žalobou,“ uviedol Rychetský. Doložil, že vďaka tomuto rozhodnutiu nepripadol pražský chrám sv. Víta cirkvi, ale zostal majetkom štátu.
