ČERVENÝ KLÁŠTOR 4. októbra (SITA) – Záchrana a reštitúcia motýľa jasoňa červenookého zo slovenskej do poľskej časti Pienin je podľa riaditeľa Správy Pieninského národného parku Štefana Danka jedným z najvýznamnejších spoločných slovensko-poľských projektov v cezhraničnom chránenom území v posledných rokoch. V roku 1991 existovalo v poľskej časti národného parku už len jedno miesto, kde žilo približne 30 jasoňov červenookých. „Bol to posledný moment pre záchranu tohto motýľa,“ uviedol Danko. Pre nízku populáciu dochádzalo u motýľov ku genetickej degenerácii. Ochranári najskôr začali s výmenou motýľov, neskôr založili chovnú stanicu. Vďaka záchranným opatreniam populácia jasoňa červenookého stúpla v posledných rokoch na 800 až 1000 jedincov. „Teraz rozširujeme ich areál na východ do oblasti Malých Pienin,“ doplnil Danko.
Projekt na záchranu jasoňa červenookého je len jeden z mnohých, ktoré uskutočnili za 75 rokov existencie prvého pohraničného národného parku v Európe. Spolupráca s poľským národným parkom pokračuje monitoringom lúčnych spoločenstiev, vtáctva či prípravou území Natura 2000. Poľskí odborníci sú tiež členmi komisií pripravovaného Programu starostlivosti o Pieninský národný park na slovenskej strane, „aby náš program bol konzistentný s ich dokumentom,“ povedal Danko.
Predstavitelia oboch národných parkov si dnes v Spišskej Starej Vsi pripomenuli 75. výročie vzniku Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách a Pienińskiego Parku Narodowego v Poľsku. V máji 1932 vznikol ako prvý Pieniński Park Narodowy. V júli 1932 vznikla Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách, „pretože my sme v tom čase nemali v legislatíve kategóriu národného parku,“ povedal Danko. Pieninský národný park na slovenskej strane vznikol až v roku 1967 s výmerou 2125 hektárov a ochranným pásmom s rozlohou 52 000 hektárov. Výnimočnosť Pienin je podľa Danka v tom, že sa tu „fantasticky snúbi príroda s krajinou, ktorú vytvoril človek.“ Aktivity, ktoré tu vyvíjal človek v minulosti spoluvytvárajú obraz Pienin, ktorý treba zachovať.
