Bratislava 4. októbra (TASR) - Popredný francúzsky literárny vedec profesor Alain Pagés z Université de Paris III - Sorbonne novuelle, ktorý je v týchto dňoch na Slovensku, navštívil Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied (ÚSL SAV) v Bratislave. Predniesol na jeho pôde prednášku na tému Aktuálnosť literárneho odkazu Emila Zolu, resp. o zaujímaní stanoviska k otázkam doby, teda o politickej angažovanosti intelektuála v občianskych záležitostiach. Prednáška odznela v rámci cyklu zahraničných hosťovských prednášok v ÚSL SAV.
Profesor Pagés sa zúčastňuje aj na konferencii v Budmericiach o obraze rodiny v literatúre, ktorú organizuje Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v SR.
Známy vedec je autorom siedmich kníh o francúzskom naturalizme s osobitným dôrazom na dielo a pôsobenie Emila Zolu. Popri akademickej práci pôsobí aj ako šéfredaktor literárneho časopisu Cahiers naturalistes, ktorý vydáva raz ročne Literárna spoločnosť Emila Zolu v spolupráci s parížskym vydavateľstvom Grasset. Vo Francúzsku a v Nemecku pripravil Alain Pagés v 80. a 90. rokoch XX. storočia niekoľko kritických vydaní diela a korešpondencie Emila Zolu.
Riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV Adam Bžoch uviedol, že profesor Pagés sa vo svojej hosťovskej prednáške venoval motívom, ktoré viedli v januári 1898 vtedy už medzinárodne renomovaného spisovateľa Emila Zolu k napísaniu slávneho článku "Žalujem!" na obranu dôstojníka francúzskej armády Alfreda Dreyfusa, nespravodlivo obvineného zo špionáže. Ukázal, že tzv. "Dreyfusova aféra" viedla nielen k výbuchu európskeho antisemitizmu, k zrodu francúzskeho variantu fašizmu, či naopak k vzniku sionizmu. Táto aféra dlhodobo rozdelila obyvateľstvo krajiny na dva tábory. Ako je možné ukázať na základe výskumu niekoľkých tisícov listov z obdobia tejto udalosti, ktoré sa nachádzajú v pozostalosti Emila Zolu, osobné zaangažovanie sa intelektuála v tejto právnickej kauze spôsobilo hlboký prielom do etického vedomia francúzskej i európskej spoločnosti a významne ovplyvnilo pohľad na problematiku humánneho vo verejnom priestore.
Informáciu dnes TASR poskytol Tlačový odbor Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
