Pezinok 5. októbra (ČTK) - Bývalý šéf skrachovanej nebankovej spoločnosti AGW Matúš Grega chce s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste. Povedal to dnes pred Špeciálnym súdom. Grega sa pri dohadovaní bude musieť priznať k podvodu, môže však dostať nižší trest ako v riadnom procese. Po kauze skrachovaných firiem Horizont Slovakia a BMG Invest by tak išlo o druhý uzavretý prípad nebankových firiem, ktorý sa dostal pred Špeciálny súd.
Grega podľa prokuratúry pripravil 26.000 ľudí o takmer 2,5 miliardy korún. V konaní o dohode o vine a treste môže skončiť s miernejším trestom, minimálne však päťročným. Ak by sa konal riadny proces, hrozilo by mu väzenie do 12 rokov. Vladimír Fruni, šéf Horizontu a BMG, v ktorých prišlo o 14,45 miliardy korún asi 170.000 klientov, si za podvod odpykáva vo väzení 11,5-ročný trest. Prípadnú dohodu s prokuratúrou môže ešte odmietnuť súd. Špeciálny prokurátor novinárom povedal, že jej uzavretie môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Grega sa k svojmu rozhodnutiu pred novinármi nevyjadroval, obhajca Peter Filip len poznamenal, že klientovi odporučil uzavrieť s prokurátorom dohodu.
Možnosť uzatvoriť dohodu o vine a treste priniesol nový Trestný zákon z roku 2005. Ak sa obvinený prizná, môže sa s prokurátorom dohodnúť na treste, čo už súd posudzuje bez otvorenia riadneho procesu.
Polícia okrem Horizontu, BMG a AGW vyšetrovala spolu viac ako 30 nebankových subjektov, peniaze v nich stratilo približne 300.000 vkladateľov a celková škoda predstavuje viac než 24 miliárd korún. Pred Špeciálny súd by sa mal ešte dostať napríklad prípad banskobystrického Drukosu či Sporoinvestu.
Nebankové spoločnosti ponúkali do roku 2002 svojim klientom - zväčša tichým spoločníkom - vysoké zhodnotenie vkladov. Podnikanie firiem však fungovalo na princípe takzvanej pyramídovej hry, teda firma vyplácala výnosy z vkladov klientov bez toho, aby jej podnikateľská činnosť vytvárala významnejšie zisky.
Súčasná vláda Roberta Fica prisľúbila, že poškodených klientov nebankových spoločností čiastočne odškodní. Štát totiž podľa obhajcov odškodnenia nezabránil obrovskému podvodu. Podľa súčasnej opozície by to však vytvorilo nebezpečný precedens, ľudia by totiž podľa nej mohli žiadať kompenzácie aj v prípade iných neúspešných investícií. Ministerstvo financií a viacerí odborníci okrem toho pred krachom firiem varovali, že ide o rizikové investície.
