BRATISLAVA 8. októbra (SITA) - Generálne presbyterstvo (GP) Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ECAV) žiada parlament, aby neprijal zákon o zásluhách Andreja Hlinku. GP považuje za neprimerané a jednostranné vnucovať všetkým občanom Slovenskej republiky prostredníctvom zákona titul otec národa. „Sme proti neadekvátnemu vyzdvihovaniu zásluh človeka, ku ktorému má značná časť slovenského obyvateľstva opodstatnené výhrady,“ uvádza sa v stanovisku Generálneho presbyterstva, ktoré dnes agentúre SITA poskytla Edita Sabolíková z tlačového oddelenia Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku. Úsilie navrhovateľov zákona NR SR (Slotu, Belousovovej, Rafaja a Púčika) o vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku je pre ECAV krokom, ktorý sa opiera len o jeho pozitívne pôsobenie ako kňaza rímskokatolíckej cirkvi a jeho populárne vyjadrenia k slovenskej pospolitosti.
Podľa ECAV aj historici upozorňujú slovenskú verejnosť na obdobie, keď A. Hlinka bol obdivovateľom Adolfa Hitlera a Benita Mussoliniho. „Dokonca vymyslel pozdrav Na stráž, taký známy v časoch pôsobenia HSĽS v rokoch 1939 až 1944. Historické dokumenty v archívoch ECAV potvrdzujú, že Hlinka sa vyjadroval vulgárne na margo slovenských evanjelikov, Židov, Čechov a Maďarov. Považoval nás za protivníkov, za špiny a vši. Takýmito výrazmi Andrej Hlinka pôsobil na rozdeľovanie slovenského národa, a nie na jeho zjednocovanie,“ uvádza sa v stanovisku. Slovenskí evanjelickí predstavitelia sa v minulosti mnohokrát jasne vyjadrili k takémuto pôsobeniu osobnosti Andreja Hlinku a považovali jeho vyjadrenia za veľmi negatívne.
V stanovisku sa uvádza zápisnica z generálneho konventu ECAV z 9. februára 1939, ktorá cituje správu vtedajšieho generálneho biskupa Vladimíra Pavla Čobrdu. „Už pomenovanie jedinej trpenej politickej strany, strany národného zjednotenia Hlinkovou ľudovou stranou a jediného povoleného telovýchovného spolku, polovojenského útvaru Hlinkovou gardou – stretlo sa so značnou nevôľou v radoch slovenských evanjelikov a je jednou z najväčších prekážok úplného zjednotenia slovenského národa.“ V pamätnom spise Spolku evanjelických a. v. kňazov na Slovensku biskup Fedor Ruppeldt v súvislosti s povinným členstvom v HM a HG (1939) uvádza: „... darmo je – a musíme to tu otvorene, hoci s ľútosťou povedať – k menu Andreja Hlinku viažu sa, bohužiaľ, mnohé jeho výroky z posledných 20 rokov, písané i povedané, ktoré sú voči nám, slovenským evanjelikom, a voči našej cirkvi veľmi nespravodlivé a urážlivé, ktoré neboli nikdy odvolané a ktoré nemožno nikdy zabudnúť...“ Generálne presbyterstvo ECAV zároveň v stanovisku uvádza, že tragédiu v Černovej v roku 1907 rozhodne a bezvýhradne odsudzuje. „Bol to akt násilia a neľudskosti, ktorý je potrebné si pripomínať, pretože vyhasnuté životy boli nezmyselným krvipreliatím, čo nech je navždy mementom pre náš národ.“
Generálne presbyterstvo zdôrazňuje, že svojím stanoviskom nespochybňuje zásluhy A. Hlinku ako kňaza pre Rímskokatolícku cirkev na Slovensku a pre veriacich rímskokatolíkov.
