Trnava 11. októbra (TASR) - Štyridsať rokov od presťahovania z Hradca Králové do Trnavy si dnes pripomína Vojenský archív-centrálna registratúra. Do mesta pri tejto príležitosti prišli vojenskí archívnici zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Poľska, aby si na pôde jubilujúcej inštitúcie vymenili pracovné skúsenosti.
"Konferenciu orientujeme smerom na nové technológie, aj v súvislosti s našim vstupom do Európskej únie a NATO," povedal pre TASR riaditeľ Vojenského archívu Jozef Petráš. Hostia si prezreli aj objekt archívu, ktorý inštitúcia v najbližších rokoch opustí. Z komplexu historických budov sa po vybudovaní presťahuje do nových priestorov, ktoré vyrastú mimo centra Trnavy. Mesto Trnavy pozemky na tento účel poskytlo rezortu obrany po tom, ako pred časom vznikli tlaky na sťahovanie do Bratislavy, do úplne nevyhovujúcich priestorov bývalých skladov ovocia a zeleniny. V súčasnosti Vojenský archív disponuje objemom písomností, ktoré by poukladané za sebou merali približne 26 kilometrov.
Vojenský archív v Trnave pôsobí od októbra 1967. Pri sťahovaní bolo prevezených spolu 109 652 zväzkov, čo predstavovalo asi 6 miliónov dokladov osôb, 24 800 kníh veľkého formátu, 6 079 archívnych škatúľ. Sťahovanie trvalo spolu štyri mesiace a zapojené doň bolo vojsko. Archív sa presťahoval do časti komplexu univeritných budov, ktorý v tom čase spravoval rezort obrany. Úlohou trnavského archívu bolo preberať od všetkých súčastí ČSLA písomnosti vzniknuté po roku 1945 určené k uloženiu.
"Vývoj Vojenského archívu za jeho 40-ročného pôsobenia v Trnave bol veľmi dynamický," uviedol Jozef Petráš. Za dané obdobie niekoľkokrát zmenil názov a to od Archívu vojenskej evidencie osôb, Vojenského archívu Armády Slovenskej republiky, Vojenského archívu Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky, Vojenského archívu až po súčasný názov Vojenský archív centrálna registratúra Ministerstva obrany Slovenskej republiky Trnava.
Medzi jeho významné medzníky radí Petráš rok 1993, keď po rozdelení ČSFR vznikol na Slovensku Vojenský historický archív, ktorý až do konca roku 2005 pôsobil spolu s Vojenským archívom v objektoch Kasární SNP v Trnave. Ďalším medzníkom bol rok 1994, keď na základe dohody medzi vládami Českej republiky a Slovenskej republiky došlo k rozdeleniu archívnych fondov, uložených v archíve československej armády v Olomouci. Delimitácia fondov bola ukončená v roku 1996. Do Vojenského archívu v Trnave boli premiestnené archívne fondy a spisové celky, ktorých pôvodcom boli útvary a zariadenia sídliace na území Slovenskej republiky. "Za štyri desiatky rokov nášho pôsobenia prešli objekty zmenami i rekonštrukciou, ale dnes sú jeho priestorové kapacity naplnené. Preto sme radi, že prišlo k dohode a mesto ponúklo rezortu obrany priestor na výstavbu nového objektu," dodal Petráš.
Rezort obrany, ako uviedol minister František Kašický, ktorý vojenský archív navštívil popoludní, nebude rozhodovať o ďalšom využití terajších budov skôr, ako sa postaví nový objekt. Informoval, že o rozsiahly, i keď značne zdevastovaný komplex má záujem cirkev, mesto, ktoré deklaruje záujem umiestniť v ňom Trnavskú univerzitu, ale i Trnavský samosprávny kraj. "Naše stanovisko je, že kým nebude stáť archív, nebudeme riešiť nič," povedal. Podľa jeho vyjadrenia sa počíta s výstavbou ešte v tomto volebnom odbobí, trvať by mala dva až tri roky. Projekt má štyri etapy, teraz prebieha prvá - príprava projektovej dokumentácie. Po jej schválení z hľadiska vyhovenia všetkým bezpečnostným požiadavkám by sa mala otázkou zaoberať vláda. "Chceme to robiť nanajvýš transparentne," konštatoval minister obrany.
Počas svojej návštevy odovzdal viacerým pracovníkom archívu i spolupracovníkom ďakovné listy a uviedol do života nový znak trnavského vojenského archívu, ktorý doteraz svoj vlastný znak nemal. Zobrazuje meč, skrížený s perom, symbolom archívnictva. Obkolesené sú lipovými ratolasťami a nápisom.
