Košice 12. októbra (TASR) - Košický samosprávny kraj (KSK) nesúhlasí s ťažbou perlitu v Tokajskej vinohradníckej oblasti ani so žiadnou inou činnosťou, ktorá by podľa územnej samosprávy znehodnotila túto jedinečnú lokalitu.
Územný plán vyššieho územného celku (ÚP VÚC) pripúšťa v Tokaji ako podnikateľské aktivity vinohradnícku a poľnohospodársku činnosť, ktoré súvisia s rozvojom cestovného ruchu, informovali dnes z Úradu KSK. Je výlučnou originálnou kompetenciou samosprávneho kraja určovať smerovanie regionálneho rozvoja na svojom území. Územný plán KSK je záväzným dokumentom, ktorý sú povinné rešpektovať všetky ostatné subjekty, vyjadril sa dnes predseda KSK Zdenko Trebuľa.
Podľa KSK Obvodný banský úrad (OBÚ) v Košiciach však vydal k zámeru povrchovej ťažby perlitu v Tokajskej oblasti rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru v lokalite Malá Bara. Postup banského úradu je v hrubom rozpore so Zákonom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Územný plán KSK je záväzným podkladom pre územné rozhodovanie o určení dobývacieho priestoru. Nerešpektovanie schválených územných plánov banským úradom v územných konaniach o určení dobývacích priestorov je vážnym zásahom do kompetencie samosprávneho kraja, zhodnotil postup OBÚ Trebuľa.
Predseda KSK sa listom obrátil na ministra životného prostredia SR Jaroslava Izáka so žiadosťou o odpis zásob tohto ložiska. Odpisom zásob by sa definitívne odstránila hrozba negatívnych vplyvov banskej činnosti v Tokaji. Požiadal zároveň o podporu aj Ministerstvo kultúry SR, ktoré podalo návrh na zápis Tokaja do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, Ministerstvo pôdohospodárstva SR pre negatívne stanoviská k zámeru ťažby v Tokaji, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR pre nerešpektovanie územného plánu KSK a dotknutých obcí a Ministerstvo hospodárstva SR v súvislosti s podporou rozvoja cestovného ruchu spojeného s vinohradníctvom.
V rozpore s územným plánom Košického kraja už viaceré banské spoločnosti požiadali príslušný obvodný banský úrad o určenie dobývacieho priestoru. V Novoveskej Hute a na Jahodnej pri Košiciach majú záujem o hlbinné dobývanie uránu a v Bare - priamo v srdci Tokajskej oblasti a len niekoľko sto metrov od rodinných domov - o povrchovú ťažbu perlitu. V prípade Jahodnej konanie o určení dobývacieho priestoru ešte nebolo ukončené. V prípade Novoveskej Huty a Bary napriek rozporu s ÚP VÚC a záväznému nesúhlasnému stanovisku miestnej a regionálnej samosprávy príslušný obvodný banský úrad vydal rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru, uvádza sa v stanovisku, ktoré TASR poskytol KSK.
Proti ťažbe perlitu ostro protestujú pestovatelia a výrobcovia vína a obyvatelia susedných obcí. V prípade povolenia banskej činnosti by bola podľa nich oblasť znehodnotená a s najväčšou pravdepodobnosťou by slovenská časť Tokajskej oblasti prišla o právo používať v rámci produkcie vín svetovo uznávanú značku tokajského vína.
Ministerstvo pôdohospodárstva SR vo svojom negatívnom stanovisku k ťažbe perlitu uvádza, že akákoľvek ťažba geologických hornín v blízkosti vinohradov je škodlivá už len z dôvodu nadmernej prašnosti. V prípade vinohradníckej oblasti Tokaj je to o to závažnejšie, že ide o jedinečnú kultúrnu, prírodnú a historickú lokalitu z hľadiska vinohradníctva a vinárstva, ako aj predpokladaného turizmu, uvádza sa v stanovisku rezortu. Podľa neho v najbližšom období sa pripravuje návrh na zápis vinohradníckej oblasti Tokaj do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, kde je oblasť Tokaj na území Maďarskej republiky už zapísaná. Banské aktivity by poškodili význam oblasti a tým znemožnili ciele Slovenskej republiky v tomto regióne.
Stanovisko k posúdeniu vplyvu ťažby perlitu na rast viniča a kvalitu hrozna vydal aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave a zástupca SR v Medzinárodnej organizácii pre vinič a víno so sídlom v Paríži Martin Benkovič. Poukázali na jednoznačné súvislosti vedúce k zníženiu kvality vín z takejto lokality. Upozornili tiež na zanášanie prachových častíc do prihraničnej Tokajskej oblasti na maďarskej strane.
Medzinárodný význam Tokajskej oblasti bol zároveň zdôraznený v roku 2004 uzavretím medzištátnej dohody medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR a Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka MR o vzájomnej spolupráci v odbore vinárstva a vinohradníctva v Tokajskej oblasti. Zmluvné strany podľa tejto dohody prevzali spoločnú zodpovednosť za zachovanie najvyššej kvality produkcie vína značky Tokaj. Negatívne vplyvy povrchovej banskej činnosti v lokalite v centre slovenskej časti Tokaja s dosahom aj na maďarskú časť by mohli ohroziť splnenie tohto medzinárodného záväzku Slovenskej republiky a vyvolať komplikácie vo vzťahoch zmluvných strán, uzatvára stanovisko KSK.
Podľa starostu obce Bara Alberta Csismadiu je nebezpečie ťažby okrem iného v tom, že by išlo o povrchovú baňu a zeminu by museli rozrušovať trhavinami.
Zámer ťažiť pri Bare perlit, využiteľný napríklad v stavebníctve, má Zemplínska plavebná spoločnosť so sídlom v Trebišove. Podľa dostupných informácií zásoby odhadujú na osem miliónov ton.