Bratislava 13. októbra (TASR) - Politici podceňujú občanov Slovenskej republiky, ak cítia potrebu uzákoňovať zásluhy Andreja Hlinku o slovenský národ. V súvislosti s návrhom zákona o zásluhách Andreja Hlinku o slovenský národ a Slovenskú republiku, ktorý je v parlamente v druhom čítaní, to pre TASR povedal historik Slovenskej akadémie vied Dušan Kováč. Národná rada SR bude o zákone hlasovať na 14. schôdzi, ktorá sa začína v utorok 16. októbra.
"Žije v nás ešte akýsi obrodenecký duch, politici si myslia, že národ je nedospelý a musia ľudí nejakým spôsobom povzbudzovať, aby mali nejaký vzor. Je to skôr znak o vývine politického národného vedomia," povedal historik, podľa ktorého zákony tohto typu nemajú nijaký konkrétny význam. Spoločnosť by sa podľa neho mala orientovať skôr na to, aby samotní občania študovali historické osobnosti. "O osobnosti sa začíname zaujímať, až keď o nich politik povie nejakú hlúposť," uviedol s dodatkom, že by rád vedel, koľko z poslancov, ktorí posunuli zákon o zásluhách Andreja Hlinku do druhého čítania, si v živote prečítalo aspoň jeden jeho prejav. Navyše, ak už chce katolícka časť parlamentu vyvážiť zákon o zásluhách evanjelika Milana Rastislava Štefánika, podľa Kováča si mohla vybrať radšej menej kontroverznú osobnosť, napríklad prvého predsedu Matice Slovenskej, biskupa Štefana Moyzesa.
"Hlinkova zodpovednosť za historický vývin je, aj keď nie do všetkých detailov," reagoval na fašizujúci vývoj v Hlinkovej Slovenskej ľudovej strane (HSĽS) po smrti jej zakladateľa historik Ivan Kamenec. "Keď sa roztáča kolotoč intolerancie, aj keď zo začiatku vo veľmi jemnej forme, tá zodpovednosť tam je," dodal. Napríklad informácia z komunistických novín, podľa ktorej sa Hlinka prirovnal k Hitlerovi, podľa Kamenca pravdivá byť nemusí, v časoch Slovenského štátu ho však k nacistickému vodcovi bežne prirovnávali členovia jeho strany.
Podľa historika Róberta Letza však bolo fašizujúce krídlo HSĽS za Hlinkovho života v strane v marginálnej pozícii. "Vedúci činitelia ľudáckeho hnutia ostali verní konzervatívnym zásadám a boli toho názoru, že si vystačíme s vlastnou tradíciou, a to vrátane tej autoritatívnej. Slovensko bolo v tom čase patriarchálne, tradične kresťanské, agrárne a prevažne vidiecke," uviedol s dodatkom, že Hlinka sa skôr snažil dôsledne dodržiavať pápežské encykliky, ktoré odmietali fašizmus a komunizmus, ale pred liberálnou demokraciou uprednostňovali ideál stavovského štátu.
Politológ Samuel Abrahám nepovažuje obhajovanie niektorých konroverzných výrokov Andreja Hlinku argumentmi, že ich treba chápať v dobovom kontexte, za relevantné. "Najkontroverznejšie osobnosti histórie sa dajú ospravedlniť dobovými okolnosťami, že oni nevedeli to, čo my vieme. Ale už v tej dobe existovalo množstvo ľudí, ktorí vedeli, čo hrozí. Andrej Hlinka prijímal nemeckého veľvyslanca, do istej miery sympatizoval s talianskym fašizmom a už v tej dobe boli ľudia, ktorí robili presný opak," vysvetlil.
"Je to podľa mňa krok k rehabilitácii ľudáctva, ako nedemokratického politického smeru, ktorý vyústil do najväčšej tragédie v slovenských dejinách, do holokaustu," reaguje na návrh SNS uzákoniť zásluhy Andreja Hlinku politológ a bývalý ľavicový politik Peter Weiss. "Hlinka, aj keď zomrel predtým, ako sa to stalo, sa neskorými ľudákmi v Slovenskom štáte používal ako symbol toho všetkého. Nie je to jediný politik, ktorý mal svetlé chvíle, v ktorých sa zaslúžil o slovenský národ," upozornil Weiss, podľa ktorého by sa názor občanov na zásluhy osobností nemal určovať zákonom. "Hlinka si zaslúži, aby o ňom široká verejnosť viacej vedela, ale určite nie takýmto spôsobom," dodal Weiss. "Pamätám si polemiku, ktorú som mal začiatkom deväťdesiatych rokov s Jánom Čarnogurským, ktorý citoval známy Hlinkov výrok, podľa ktorého Slovensko má byť biele. Odpovedal som mu, že už je čas, aby bolo pestrofarebné," uzavrel expolitik.
df ak
