Bratislava 13. októbra (TASR) - Bývalý liberálny poslanec ANO Imrich Béreš si svojho pra-prastrýka Andreja Hlinku váži, návrh zákona o jeho zásluhách však pokladá za zbytočný. "Hlinka patrí národu a histórii, a nie politickým stranám, aby si z neho robili politickú agendu," povedal pre TASR Béreš, ktorý dnes zastáva funkciu predsedu Správnej rady Prvej stavebnej sporiteľne.
Hlinka podľa neho "huboval" ujčekom, ktorí sa nestarali o gazdovstvo, alebo priveľa popíjali, zároveň však pomáhal svojej rodine a nikdy nezabúdal na rodnú Černovú. Nesporne veľa urobil aj pre Slovensko a je otázne, či by aj v dnešnej dobe bol rovnako ortodoxný klerikál, alebo by sa stal liberálnym duchovným...
Imrich Béreš poskytol TASR o svojom prastrýkovi exkluzívny rozhovor.
Podľa našich informácií ste nevlastným pra-prasynovcom Andreja Hlinku...
- Otec Andreja Hlinku bol pltníkom, ktorý mal dve manželky. Prvá manželka mu dala štyri deti, zomrela, druhá mu dala päť detí a z tejto vetvy je aj Andrej Hlinka. Moja pra-prastará mama je z tej prvej vetvy, takže som jeho pra-prasynovec.
Máte v rodine nejaké spomienky na Andreja Hlinku?
- Samozrejme, aj za bývalého režimu sa v našej rodine o Hlinkovi veľa hovorilo, žili ešte aj jeho netere, ktoré už sú teraz zosnulé. Ostali aj po ňom nejaké relikvie, rôzne hodiny a nábytky, ktoré sú teraz rozmiestnené u rôznych členov rodiny. Mnohí, hlavne starší, ktorí ho zažili, ho spomínali ako človeka, ktorý im neustále pomáhal, ktorý sa veľmi snažil pomôcť rodine. Hlavne zamestnaním, ale aj po zdravotnej stránke, chorým vždy vybavil nejakého lekára, dal im porobiť zuby a podobné záležitosti, ktorými sa tí ľudia potom chválili až do smrti. Ale, samozrejme, bol veľmi kritický k tým ujčekom, ktorí sa trošku viacej zahľadeli na dno pohárika, alebo nepracovali na gazdovstve, ako bolo treba, alebo nehospodárili tak, ako bolo treba, tak sa im vraj ušlo hubovej polievky.
Hlinka od začiatku svojej činnosti zakladal pre farníkov rôzne spolky, či už kultúrne, úverové...
- ...aj spolky triezvosti, napríklad v Sliačoch...
Nečudo, že bol kritický aj k svojej rodine. Určite sa zaujímal aj o rodnú dedinu, kde má dnes pamätnú izbu.
- Černovčania spomínali, že vodil všetky návštevy do Černovej. Pre malú dedinku to boli obrovské zážitky, keď sa im tam peši, kočmi a neskôr autami prechádzali títo ľudia. Bolo to pre nich také spestrenie spoločenského života. Ľudia boli na to veľmi hrdí.
Aktuálne je v parlamente návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku. To vás musí, ako presvedčeného liberála a bývalého poslanca za ANO, stavať pred dilemu. Hlinku si očividne aj vy osobne vážite, z liberálneho pohľadu však takýto zákon veľký zmysel nemá...
- S Andrejom Hlinkom máme spoločné to, že obidvaja sme boli v politike, obidvaja sme založili banku - a odlišná je doba, v ktorej žijeme. Ťažko je špekulovať o tom, kde by bol Hlinka zaradený, ak by žil dnes. Či by bol naozaj ten ortodoxný katolícky kňaz, alebo by sa orientoval viac na liberálnu stránku. Hlinka vedel jednu vec - že slovenský národ je chudobný, a čiastočne aj vlastnou vinou, to boli napríklad aj otázky alkoholu. A nevedeli sa z tohto blata dostať. On ľuďom ukazoval spôsoby, ako to urobiť...
... a zákon?
- Tento zákon, ktorý je... Ja tvrdím jednu vec - Hlinka patrí histórii národa a je na historikoch, aby zvažovali jeho pôsobenie. Hoci vždy sa hovorí, že históriu píšu víťazi a aj keď historici vychádzajú z objektívnych faktov, ich interpretácie bývajú subjektívne. Napriek tomu tento zákon vnímam ako niečo zbytočné z toho dôvodu, že Hlinka má svoje miesto v histórii národa, ale aj na tisíckorune, čo je tiež veľmi významné...
... to hovoríte ako finančník?
- (smiech)... Nie len ako finančník. Jednoducho je tam, bola mu vzdaná úcta. Hlinka patrí národu a histórii, a nie politickým stranám, aby si z neho robili politickú agendu, či bol, alebo nebol otcom národa. Sú to z môjho pohľadu nie príliš šťastné diskusie, ktoré vedú len k vybičovaniu už aj tak vybičovaných emócií.
A bol otcom národa?
- Nie som historik, aby som to vedel posúdiť.
Bolo klúčovým bodom, ktoré Hlinku posunulo z rodiny pltníka na jeho životnú dráhu, rozhodnutie stať sa kňazom?
- Určite. Kňazi boli v tej dobe najvzdelanejší a kňaz bol tým človekom, ktorý mal vo svojej farnosti najväčšie slovo. A naozaj aj podľa historických prameňov, aj podľa ľudí, ktorí v Sliačoch žili, Hlinka tam dosiahol na tú dobu veľmi veľa. Je ťažké porovnávať dobu, v ktorej vtedy ľudia žili s dnešnou. Boli úplne iné podmienky, možnosti, technológie... Každá doba má svojich hrdinov, svojich porazených. Hlinka určite zohral pre tento národ dôležitú úlohu. Ale diskutovať o tom, akú presne, to je úloha pre historikov, určite nie pre parlament. Ja to vnímam ako občan, ktorého príbuzný, ktorý je niekoľko desaťročí mŕtvy, sa stáva predmetom diskusie v parlamente. Naozaj si myslím, že parlament má riešiť iné veci, i keď, samozrejme, je to agenda Slovenskej národnej strany a nastoliť ju môžu.
Okrem SNS predložili podobný návrh aj poslanci KDH a v prvom čítaní ho podporil aj podpredseda SMK Miklós Duray. Bola to veľkorysosť, alebo politická hra?
- Nemyslím si, že by išlo o politickú hru. Veď aj maďarský národ mal svojich otcov národa, či už s úvodzovkami, alebo bez nich. Ak by som bol, povedzme, príslušník slovenskej menšiny v Rumunsku, nevadilo by mi, že aj Rumuni majú svoje osobnosti. A Hlinka v dobe, v ktorej žil, bol veľmi pokrokový. Samozrejme, z dnešného uhla pohľadu bol xenofóbny, kritizoval napríklad židovskú komunitu za jej obchodné aktivity. Ale za to, ako sa neskôr riešila židovská otázka už nemohol, lebo bol v tej dobe už mŕtvy.
Národniari hovoria, že svojím návrhom podporujú národnú hrdosť a vedomie o našej identite...
- Ale veď to je v poriadku. Slováci sú naozaj niekedy príliš úzkoprsí a akoby "stiahnutí" a mohli by mať viac národnej hrdosti. Keď som v zahraničí, snažím sa menej vzdelaným vysvetľovať, odkiaľ pochádzam a kto sme.
V médiách sa už začalo špekulovať, že by sa mohol podobný zákon schváliť aj Alexandrovi Dubčekovi...
- Áno, a v parlamente sa hneď začne diskusia o tom, že bol komunista. Potom sa dostaneme k tomu, že pôjdeme od Samovej ríše, budeme debatovať o Svätoplukovi, o Štúrovi... Kam sa takto dostaneme? Buďme hrdí, že sme týchto ľudí mali. Ale budeme prijímať ku každému zákon?
Dôkazom toho, že Zem je guľatá, môže byť aj názor národniarov z dnešnej Slovenskej ľudovej strany, ktorí si podobne ako časť maďarských intelektuálov myslia, že Benešove dekréty treba zrušiť. Podľa SĽS totiž znamenali začiatok éry komunizmu. Patrí podľa vás aj táto téma medzi také, čo do parlamentu nepatria?
- Ak niekto vyhrá akúkoľvek vojnu, podmienky diktujú víťazi. Ak sa budeme neustále hrabať v histórii a diskutovať, skončíme napokon pri Samovej ríši a budeme si nárokovať oblasť okolo Brna, lebo nám kedysi patrila. Žijeme v Európskej únii, nemôžeme sa teraz zaoberať ja neviem, otázkou Veľkého Maďarska. Áno, bolo, víťazné mocnosti sa dohodli, a skončilo. Na Zakarpatskej Ukrajine sú ľudia, ktorí žili v Rusku, Československu a v slovenskom štáte bez toho, aby sa pohli z domu. Nechajme histórii, čo je historické. Mne to pripadá politicky strašne krátkozraké, stále sa vracať do historických tém. Mne skôr chýba vízia štátu, kam ideme, kde budeme o päť, o desať rokov... Čo sa stane, ak nastane kríza automobilového priemyslu a budeme od neho závislí?
Myslíte si, že by v dnešnej dobe podobne prakticky uvažoval aj Andrej Hlinka?
- Neviem, niekedy som sa zamýšľal nad tým, čo by sa stalo, ak by sme žili v jednej dobe. Či by som ja jeho presvedčil, aby bol liberálnym duchovným, alebo by on zo mňa urobil klerikála...
