Bratislava. Prezident SR Ivan Gašparovič dnes v relácii Slovenského rozhlasu Rozhovory s prezidentom kritizoval vyjadrenia bývalého prvého muža USA Billa Clintona na adresu slovensko-maďarských vzťahov.
"Veľmi ma prekvapilo, keď som čítal výroky bývalého amerického prezidenta Clintona. Svedčí to len o jeho nevedomosti a neschopnosti posúdiť tieto vzťahy a preto je oveľa nebezpečnejšie, ak takíto ľudia vyslovujú svoj názor. Neznalí pravdivej situácie," povedal Gašparovič.
Clinton totiž 6. októbra na podujatí organizovanom v Budapešti Stredoeurópskym obchodným centrom vyhlásil, že problémy okolo Benešových dekrétov, ktoré sa objavili v slovensko-maďarských vzťahoch, je potrebné maximálne pozorne vyriešiť tak, aby boli zohľadnené záujmy menšín.
Naopak, podľa Ivana Gašparoviča netreba vzniknutú situáciu dramatizovať. Vo svojom vyjadrení dal zapravdu predsedovi vlády Robertovi Ficovi, že vzťahy s našimi južnými susedmi narušili iniciatívy strany SMK, najmä snaha znovu otvoriť otázku Benešových dekrétov. Tieto iniciatívy SMK podľa neho zároveň nevhodne podporili politické osobnosti v Maďarsku.
Gašparovič zároveň pripustil, že olej do ohňa prilievali obe strany. "Určite, že výroky Jána Slotu vzbudzujú pozornosť, aj za hranicami Slovenska a nie sú to výroky, ktoré situáciu upokojujú. Nemalo by sa to stávať," zdôraznil Gašparovič.
Gašparovič sa vyjadril aj k otázke, prečo od svojho zvolenia v roku 2004 ešte oficiálne nenavštívil svojho maďarského partnera. "Akonáhle bol pán prezident zvolený v Maďarsku, ja som ho okamžite pozval na návštevu a návšteva sa aj uskutočnila. Odvtedy oficiálne pozvanie z maďarskej strany nedošlo, ak by došlo, veľmi rád tam pôjdem." Na protiargument maďarskej strany, že pozvaný bol, Gašparovič odpovedal, že pozvanie na oficiálnu návštevu musí zodpovedať protokolu a nestačí len zdvihnúť telefón o povedať "László, Ivan, prídi".
Prezident pripustil, že že ak parlament schváli zákon o zásluhách Andreja Hlinka, tak ho podpíše. K pripravovanej právnej úprave má však výhradu. "Tak explicitne do zákona dať, že Andrej Hlinka je otcom národa, si myslím, že treba zvážiť," poznamenal Gašparovič.
Ako povedal, vie si predstaviť, že by sa mohli ozvať skupiny, ktoré by sa dožadovali, aby titul otec národa nosil buď Alexander Dubček, Milan Rastislav Štefánik, alebo Ľudovít Štúr.
K otázkam svojej opätovnej kandidatúry na post hlavy štátu povedal, že sa chce uchádzať o podporu voličov ako občiansky kandidát. "Ak kandidát nemá podporu silnej politickej strany, je to pre neho veľký hendikep," odpovedal na otázku, či sa bude uchádzať o podporu strany SMER-SD.
Autor: mš
