Neštátne školské zariadenia kritizovali postup súčasnej vlády Roberta Fica už vlani. Minister školstva Ján Mikolaj totiž presadil, aby už neboli financované priamo z rozpočtu ministerstva školstva, ale zo zdrojov miest, obcí a samosprávnych krajov. Proti boli aj zástupcovia samospráv, ktorí žiadali na novú povinnosť ďalšie peniaze. Vláda napokon súhlasila s dotáciou pre neštátne školstvo vo výške takmer 800 miliónov korún pre tento rok. Podľa zákona by však mali dostať z verejných zdrojov viac než miliardu korún, povedal Rovňák.
"Dnes je reálna situácia, že neštátne školy a zariadenia zaniknú. Možno nie všetky naraz, ale postupne," vyhlásil Rovňák zastupujúci Združenie neštátnych škôl Slovenska. V závere roka totiž podľa neho nebudú mať dostatok peňazí na prevádzku. Združenie preto vyzvalo, aby školy požiadali samosprávy o ďalšie peniaze, a nevylúčil, že ich budú vymáhať aj súdnou cestou.
Zástupcovia samospráv však v minulosti odmietali poskytnúť neštátnym školám peniaze nad rámec štátnej dotácie. Tvrdili, že by to bolo na úkor štátnych umeleckých škôl, ktoré spravujú od roku 2005. Sumu, ktorú vláda pre neštátne ZUŠ schválila, dnes podpredseda Združenia miest a obcí (ZUŠ) Jozef Turčány nekomentoval. Zákon však podľa neho pri pridelení dotácie porušený nebol. "Z nášho hľadiska to bolo v poriadku," povedal ČTK.
Minister Mikolaj zmenu financovania neštátnych ZUŠ presadzoval aj preto, že ministerstvu školstva rástli náklady na ich prevádzku. Zatiaľ čo štátne zariadenia v správe miest a obcí podľa neho zanikali, súkromné a cirkevné školy neustále pribúdali. Či vláda dotáciou splnila všetky zákonné nároky neštátnych zariadení, však ani zástupcovia ministerstva nepotvrdili. "Zriaďovatelia neštátnych ZUŠ a školských zariadení môžu vyberať aj príspevky," reagovala na sťažnosti neštátnych ZUŠ hovorkyňa ministerstva Viera Trpišová.
Rozhodnutie presunúť neštátne ZUŠ a školské zariadenia pod právomoci samospráv privítali už skôr zástupcovia štátnych škôl. Podľa nich sa tak vyrovnalo nerovnocenné postavenie, keď neštátne školstvo malo vyššiu záruku štátnej pomoci, ako štátne. Zánik časti súkromných ZUŠ považuje Anna Gondášová, zastupujúca štátne ZUŠ, za prirodzený. "Vzniklo ich už tak veľa, že ich nie je možné financovať," tvrdí.
Neštátne ZUŠ, ktoré navštevuje menej detí ako štátne, kritizovali aj plán vlády zmeniť systém ich financovania v budúcom roku. Podľa Rovňáka pripravilo ministerstvo financií návrh, ktorý neštátnym zariadeniam znovu uberie prostriedky. Zákon o financovaní neštátnych ZUŠ navyše opozícia napadla na Ústavnom súde. Ten ešte o prípade nerozhodol.
Problematika financovania ZUŠ sa nevzťahuje na bežné súkromné a cirkevné základné a stredné školy. Tie síce taktiež prevádzkujú samosprávy, ale peniaze na ich chod dostávajú naďalej z rozpočtu ministerstva školstva.
