Bratislava 15. októbra (TASR) - Slovenskí historici sú si vedomí, že Andrej Hlinka nebol zďaleka ideálnym typom politika a počas svojej 40-ročnej politickej činnosti sa dopustil aj viacerých chýb a omylov. "Domnievame sa však, že jeho celkový pozitívny prínos pre slovenskú politiku a predovšetkým národnouvedomovací proces slovenského národa jasne prevažujú," uvádza sa v stanovisku slovenských historikov k osobnosti Andreja Hlinku.
"Ak by nebolo Hlinku a ďalších osobností národného hnutia, ktorí udržovali plamienok národného života v časoch najtvrdšej maďarizácie, je diskutabilné, v akej podobe a či vôbec by sme ako národ toto obdobie prežili," hovoria historici.
Prijatie zákona o zásluhách Andreja Hlinku preto podľa nich nemožno chápať ako vnucovanie názoru všetkým obyvateľom krajiny. Ide skôr o ocenenie zásluh, ktoré príslušníci slovenského národa prostredníctvom svojich volených zástupcov vyjadria v zákonnej deklarácii. Hlinka presadzoval česko-slovenskú orientáciu slovenskej politiky a zaslúžil sa o vznik spoločného štátu Slovákov a Čechov.
Historici vyvracajú v stanovisku obvinenie Hlinku z antisemitizmu. "Ide o jedno z najťažších, no súčasne najrozšírenejších obvinení. Ak by Hlinka skutočne antisemitom bol, iste by to zaregistrovali v prvom rade vtedajšie židovské kruhy. Nielenže sa tak nestalo, ale naopak, tieto ho krátko po smrti hodnotili pozitívne," píše sa v stanovisku.
Hlinkov vzťah k evanjelikom nebol podľa historikov celkom negatívny. "Ak sa o nich niekedy vyslovil kriticky, vyplývalo to nie z konfesionálnych, ale skôr politických príčin, pretože sa prikláňali k čechoslovakizmu a odmietali autonomistické snahy," tvrdia historici.
"Hoci Hlinka ako doživotný predseda HSĽS mal autoritatívne sklony a občas aj vyjadrovanie, nemôže niesť priamu zodpovednosť za nastolenie nedemokratického režimu po 6. októbri 1938." Podľa historikov Hlinka akceptoval a v zásade aj podporoval pluralitný režim, napriek niektorým verejne či súkromne vyslovovaným sympatiám k autoritatívnym režimom tej doby.
Verejnosť je podľa historikov zavádzaná aj údajným Hlinkovým výrokom: "Ja som slovenský Hitler, ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku." Podľa nich sa pritom zamlčuje pochybná autenticita tohto výroku, publikovaného iba v komunistických novinách Slovenské zvesti, známych svojou demagogickou líniou. Na druhej strane sa podľa nich nehovorí o Hlinkovom postoji počas rokovania s predstaviteľmi nemeckých menšinových strán vo februári 1938 v Ružomberku, keď odmietol užšiu spoluprácu s týmito stranami, napojenými na Berlín. Hlinka vraj kritizoval aj útlak kresťanov v nacistickom Nemecku a o Hitlerovi sa vyjadril, že je "kultúrna beštia".
"Nazdávame sa, že Andrej Hlinka patrí do slovenských dejín so všetkými svojimi kladmi i zápormi. Právom ho možno označiť za spolutvorcu modernej slovenskej politiky a obhajcu existencie svojbytného slovenského národa," končí sa stanovisko historikov.
Zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný národ a Slovenskú republiku z dielne SNS, ktorý v čase svojho predkladania do NR SR vyvolal širokú diskusiu, bude na programe 64. rokovania vlády SR 17. októbra.
