Bratislava 17. októbra (TASR) - Predseda občianskeho združenia Južanská rada za sebaurčenie (JRZS) János Bósza tvrdí, že predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar nevie, čo hovorí a klame, keď vysídlenie Maďarov zo Slovenska po druhej svetovej vojne označuje za vnútroštátny problém.
"Vysídlenie Maďarov nikdy nebol vnútroštátny problém Slovenska, pretože Slovensko vtedy ani neexistovalo. Iba fašistický štát počas 2. svetovej vojny, ktorý od roku 1941 posielal Židov do Nemecka. Maďarsko od roku 1944," uviedol Bósza.
Platné Benešove dekréty treba podľa neho zrušiť, pretože v Európskej únii nemajú čo hľadať. "Dekréty nie sú súčasťou európskeho právneho systému, lebo ani jeden z nich nehovorí o vysťahovaní, o výmene obyvateľstva a o vyháňaní Maďarov," pokračoval.
Predseda JRZS tvrdí, že Československo do 10. februára 1947 vysídlilo občanov Maďarska a terajšie hranice boli obnovené len na základe Parížskej mierovej zmluvy. Dovtedy boli oficiálne platné hranice medzi Československom a Maďarskom údajne na základe Viedenskej arbitráže pod Nitrou, nad Rožňavou a Košicami.
"Oficiálne tieto územia patrili k Maďarsku. Vysídlenie a vyháňanie Maďarov z vlastných domovov bolo protizákonné, nakoľko vyháňali ľudí z územia iného štátu a ich občanov," zdôraznil Bósza. Títo ľudia podľa predsedu JRZS neboli vysťahovaní z územia južného Slovenska, ale zo severného Maďarska.
Predseda JRZS takto reaguje na výroky Mečiara zo 16. októbra, že vysídlenie Maďarov zo Slovenska po druhej svetovej vojne je vnútroštátny problém. Mečiar spomenul, že nikto nepopiera, že boli porušené práva osôb, ale išlo o občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Preto podľa predsedu ĽS-HZDS je odškodnenie pre odsunutých Maďarov nemysliteľné.
Benešove dekréty (BD) alebo dekréty prezidenta Beneša je označenie dokumentov, ktoré boli vydané počas druhej svetovej vojny a v prvých povojnových mesiacoch v Československej republike.
BD riešili najmä otázku, kto prevezme moc na oslobodených územiach alebo ako sa obnovia niektoré orgány a inštitúcie štátnej správy. V dekrétoch sa venovala pozornosť aj postaveniu nemeckého a maďarského obyvateľstva na československom území. Všetky dekréty pripravovala a schvaľovala československá vláda, podpisoval ich prezident republiky a príslušný rezortný minister a v prípade ústavných dekretov všetci členovia vlády. Väčšina z nich mala celoštátnu pôsobnosť.
