BRATISLAVA 17. októbra (SITA) - "Zdá sa, že praktiky niekdajšej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) dnes prevzal Ústav pamäti národa (ÚPN)," napísala v liste adresovanom agentúre SITA Dagmar Marenčinová, manželka spisovateľa Alberta Marenčina.
Jeho meno rezonuje na verejnosti od piatkovej tlačovej besedy ÚPN, ktorý pri podrobnej rekonštrukcii dokumentácie o činnosti kontrarozviedky ŠtB zistil v troch desiatkach prípadov pokusy o pozmeňovanie záznamov v registračných protokoloch. K pozmeňovaniu došlo pravdepodobne na prelome rokov 1989-90. Pozmenené údaje mali podľa predstaviteľov ÚPN zabrániť identifikácii agentov tajnej služby. Medzi pozmeňovanými záznamami mal byť aj Marenčinov spis. Vo vyhlásení, ktorý minulý týždeň v piatok zverejnila agentúra SITA, Marenčin uviedol, že nikdy nebol vedomým spolupracovníkom ŠtB, ani jej agentom. Marenčin zvažuje právne kroky na ochranu svojho mena.
"Už to tu raz bolo: Novomeský, Husák, Holdoš - pravicoví oportunisti; Clementis - zapredanec, zradca, špión; aféra Slánsky a spol... palcové titulky vo vtedajších médiách, zdrvujúce odhalenia z úst predstaviteľov ŠtB a vysokých straníckych funkcionárov; renomovaní spisovatelia píšu odsudzujúce články a pre menovaných žiadajú trest smrti... Jedného dňa to všetko nebola pravda, všetko bolo vykonštruované, iba Clementisovi a ďalším to už nevrátilo život a ostatným spôsobilo traumu z prežitého a pošliapalo dobré meno.... Ale takéto praktiky boli možné iba za totality, dnes máme predsa demokraciu," znie úvodná pasáž listu, ktorou sa Marenčinová dostala k vete, v ktorej hľadá analógiu medzi počínaním ŠtB a ÚPN.
Marenčinová sa v liste zmieňuje o tom, ako sa na tlačovej besede prezentovalo "zdrvujúce odhalenie" ÚPN o Albertovi Marenčinovi a Jurajovi Verešovi, že vo zväzkoch ŠtB bola šifra "Ag" vymazaná a zmenená na "OS", čím sa z osôb sledovaných stali agenti, uvádza Marenčinová a dodáva: "Aká dokonalá práca ÚPN !" Marenčinová zazlieva médiám, že odvysielali informácie vytrhnuté z kontextu a označili ich titulkom "zdrvujúce odhalenie". Marenčinová sa pýta, "že čo vlastne odhalili?" a uvádza to, čo si médiá podľa jej názoru nevšímajú. Píše, že jej manžel ako scenárista a dramaturg československého filmu dokázal mladý slovenský film pozdvihnúť na úroveň európskeho filmu a "že tým zviditeľnil mladých slovenských režisérov, akými boli Uher, Lahola, Barabáš, Hanák, Havetta a Jakubisko." Pokračuje, že nadviazal spoluprácu so zahraničnými režisérmi z Maďarska, Rumunska, Gruzínska, Nemecka či Talianska, čím na seba obrátil pozornosť ŠtB.
Marenčinová v liste uvádza, že jej manžela vylúčili z Komunistickej strany Slovenska (KSS), zo všetkých profesijných zväzov a zakázali publikačnú činnosti na 20 rokov, zakázali mu tiež cestovať a odobrali mu pas. Pracovníci Ústredného výboru KSS a ŠtB mu navrhli sebakritiku, on to však odmietol, uvádza Marenčinová. "Naši synovia by nemohli študovať nebyť osobnej statočnosti niektorých členov prijímacej komisie. Starší mohol študovať na elektrotechnickej fakulte SVŠT, nie však na Filmovej akadémii múzických umení, kde urobil pohovory, ale bol "závadný". Druhý na matematicko-fyzikálnej fakulte UK, hoci chcel študovať dejiny umenia." Marenčinová dodáva, že jej hrozilo prepustenie zo Slovenskej televízie. Zostať mohla vďaka Michalovi Havranovi a Ivanovi Králikovi, ktorí sa za ňu zaručili. "Nikomu neubližoval, tobôž nikoho neudával, napriek tomu, že bol celých 40 rokov sledovaný a volaný na pohovory ŠtB netušiac, že je vedený pod nejakou šifrou," pripomína v liste Dagmar Marenčinová.
