Predseda parlamentu Pavol Paška nedal hlasovať o navrhovanej deklarácii poslanca za KDH Františka Mikloška o uznaní hladomoru na Ukrajine v rokoch 1932-33 za genocídu Stalinového totalitného režimu proti ukrajinskému národu.
Paška argumentoval tým, že predložená deklarácia nesúvisí s prerokovávaným programom schôdze, ide nad jeho rámec, a rokovací poriadok to neumožňuje.
Mikloško proti tomuto postupu podal námietku, ktorú však plénum nepodporilo. Poslanec za KDH neuspel ani s návrhom, aby sa Paškovými krokmi zaoberal ústavnoprávny výbor s tým, či predseda NR SR konal v súlade s rokovacím poriadkom.
Mikloško podal procedurálny návrh, aby snemovňa hlasovala o uznaní hladomoru na Ukrajine za genocídu spáchanú totalitným režimom počas rozpravy k správe o stave rokovaní o tzv. reformnej zmluve Európskej únie. Za precedens, ktorý nezažil za 17 rokov parlamentného pôsobenia Mikloško považuje aj skutočnosť, že Paška nerozdal text návrhu jeho deklarácie poslancom.
S Paškovým výkladom Mikloško nesúhlasí. Pre TASR povedal, že zmluva určuje aj pravidlá pre prijímanie nových členov EÚ a Ukrajina je podľa neho horúcim kandidátom na členstvo v únii. Celé európske spoločenstvo má voči Ukrajine dlh, ktorý je potrebné splatiť a Ukrajinu v jej integračných ambíciách podporiť, dodal.
Mikloško navrhol prijať deklaráciu, ktorá by hladomor na Ukrajine v rokoch 1932-33 uznala za genocídu Stalinovho totalitného režimu voči ukrajinskému národu. Cieľom genocídy mala byť likvidácia ukrajinských roľníkov, ktorí sa vzpierali kolektivizácii. Hladomor v 30. rokoch 20. storočia si vyžiadal životy približne 10 miliónov Ukrajincov. Mikloško pripomenul, že hladomor na Ukrajine uznalo za genocídu desať krajín sveta, medzi inými USA, Austrália, Taliansko či Gruzínsko.
Na prijatie deklarácie vyzval slovenský parlament aj ukrajinský prezident Viktor Juščenko počas svojej minulotýždňovej návštevy SR.
