S oneskorením som si prečítal reakciu verejného ochrancu práv na moje vyjadrenie v súvislosti s prípadom rodiny, ktorú bez súdneho rozhodnutia nový majiteľ vyhodil z rodinného domu, v ktorom rodina nepretržite asi 40 rokov bývala. Konštatujem, že reakcia doc. Kandráča je odborne rovnako nesprávna ako jeho listy, ktoré mi v tejto veci napísal v máji tohto roku.
Podľa zákona o verejnom ochrancovi práv jeho pôsobnosť sa vzťahuje na orgány štátnej správy a môže sa na neho obrátiť každý, kto sa domnieva, že pre nečinnosť orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody. Ja som sa obrátil na verejného ochrancu práv so sťažnosťou, že polícia sa nečinne prizerala, keď nový majiteľ domu bez súdneho rozhodnutia vyhodil z domu rodinu, ktorá v ňom nepretržite bývala asi 40 rokov. Doc. Kandráč mi odpovedal, že na takýto prípad nie je príslušný a nezasiahol. Je polícia orgánom štátnej správy alebo nie je? Je nečinnosťou polície, keď sa polícia iba prizerá, ako súkromná spoločnosť vyhadzuje z bytu rodinu, ktorá tam opakujem asi 40 rokov bývala? Ale aby som nezaťažoval čitateľov denníka odbornou právnickou argumentáciou, postavím vec jednoduchšie. Skutkový stav je takýto: vo svojom rodinnom dome býva rodina asi 40 rokov.
Rodinný dom potom prevedie na súkromnú spoločnosť v súvislosti s pôžičkou určitej finančnej čiastky. Naďalej v dome býva asi 2 roky. Potom odrazu príde nový majiteľ so súkromnou bezpečnostnou službou a bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia rodinu z domu vysťahuje. Pýtam sa verejného ochrancu práv: dovoľuje naše právo takýto postup nového majiteľa alebo nedovoľuje? Nech verejný ochranca práv odpovie čitateľom SME.
JUDr. Ján Čarnogurský
Táto informácia je komerčnou informáciou publikovanou bez redakčnej úpravy. Redakcia SME a sme.sk za jej obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá.
