Podľa nej verejná minimálna sieť by mala byť určená na základe odborných, geografických a demografických kritérií a nie na základe vlastníckych vzťahov. Sieť by mala byť definovaná počtom lôžok pre jednotlivé odbornosti a z pohľadu určenia konkrétnych pracovísk v kompetencii samosprávneho kraja.
ANS upozorňuje aj na to, že návrh nebol prerokovaný v komisii pre tvorbu siete zriadenej ministrom zdravotníctva. Nie je komplexný, pretože nerieši minimálnu sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a verejných lekární.
Podľa asociácie návrh je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, ktoré definuje rovnosť štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení, zakladá zhoršenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti a nerieši prehodnotenie počtu fakultných nemocníc a konštituovanie univerzitných nemocníc. Z hľadiska konkurencie zakladá monopol jedného typu poskytovateľov a výrazne znevýhodňuje iný typ poskytovateľov.
V stanovisku ANS sa ďalej uvádza, že návrh pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti diskriminuje občanov SR okrem Bratislavy a krajských miest. Nedodržiava 30-minútovú dostupnosť pri súčasnej sieti staníc záchrannej zdravotnej služby, nerešpektuje zákonom stanovenú sieťotvornú úlohu vyšších územných celkov a vytvára podmienky na diskriminačné podnikateľské prostredie.
Podľa asociácie bude mať návrh negatívny dopad na zamestnanosť zdravotníckych pracovníkov mimo Bratislavy a krajských miest. Prinesie významný nárast nákladov v zdravotníctve a nákladov občanov SR mimo Bratislavy a krajských miest.
V stanovisku asociácia tiež uvádza, že návrh nerešpektuje rovnomerné rozvrstvenie poskytovateľov a nedefinuje konkrétne a vecne špecializované zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, pričom nerešpektuje prirodzený geografický spád týchto zariadení.
TASR informovala dnes Asociácia nemocníc Slovenska.
