Poslanci, v mene ktorých návrh odôvodnil Ivan Mikloš, navrhujú stanoviť, aby podiel príjmov Slovenskej televízie (STV) sa rovnal 0,6 percenta a Slovenského rozhlasu (SRo) 0,3 percenta ročných výdavkov štátneho rozpočtu. Návrh by tak dal STV a SRo perspektívu zvyšovania príjmov. Spolu by im to malo zaručiť rovnakú sumu, akú predpokladá vládou podporený návrh zákona - vyše tri miliardy korún ročne, pričom dnes je to ročne približne dve miliardy korún. Mikloš pripustil, že návrh má rozpočtové dôsledky, argumentoval však stavom ekonomiky a jej rastom, ktorý je výrazne vyšší ako sa predpokladalo. Zákon podľa predkladateľov navyše garantuje nezávislosť verejnoprávnych médií, lebo percento z rozpočtu by bolo priamo v zákone a nemuselo by sa o ňom každý rok vyjednávať. Mikloš kritizoval vládny návrh „zástrčkového“ zákona, ktorý už parlament posunul do druhého čítania, lebo podľa neho zavádza ďalšiu daň a je nesolidárny, keďže rodiny tesne nad hranicou núdze i bohaté rodiny s viacerými televízormi by platili rovnako.
„Ak pustíme tento návrh do praxe, riaditelia verejnoprávnych médií budú každý rok stepovať v kancelárii ministra financií,“ povedal v rozprave k návrhu poslancov SDKÚ-DS Pavol Minárik (KDH) poukazujúc na spochybnenie nezávislosti STV a SRo, keďže ani v minulosti neboli dodržané tzv. garantované príjmy napr. pre štátny fond Pro Slovakia. Vyslovil sa preto proti prijatiu takéhoto zákona, ktorý označil za populistický. Minárika podporil aj Dušan Jarjabek (Smer-SD), poukazujúc na prostredie, v ktorom v súčasnosti verejnoprávne médiá pôsobia. Miklošovi pripomenul oddlženie STV za riaditeľa Richarda Rybníčka. „Tých 900 miliónov spôsobilo, že všetky výrobné procesy, ktoré sa dnes v STV robia, sú niekoľkonásobne drahšie,“ povedal a opýtal sa Mikloša, či by ako minister financií predložil takýto návrh. „Som presvedčený, že náš návrh je lepší ako súčasný stav aj ako vládny návrh. Ak by som ako minister nemal lepší návrh, predložil by som tento,“ odpovedal Mikloš. Pripustil, že ani jeden z návrhov nerieši nezávislosť médií. „Ak by bola vôľa zákon dodržiavať, podľa nášho návrhu by dostali verejnoprávne médiá viac, lebo by sa výdavky na ne valorizovali,“ povedal Mikloš.
Parlament rokoval v prvom čítaní aj o návrhu novely rokovacieho poriadku Národnej rady SR z dielne poslancov SDKÚ-DS. Navrhujú, aby mal premiér na odpoveď v hodine otázok vyčlenené tri minúty a prípadnú doplňujúcu otázku ďalšie dve minúty. Reagujú tak na prax, keď premiér využil pridelených 15 minút na zodpovedanie len jednej otázky bez možnosti položiť doplňujúcu. Podľa návrhu by mali mať poslanci právo reagovať faktickou pripomienkou aj na vystúpenie najvyšších ústavných činiteľov. Počas hlasovania by nemalo byť možné udeliť slovo ani vybraným ústavným činiteľom. Novelizácia by mala podľa Petra Miššíka odstrániť aj ustanovenie platného rokovacieho poriadku, ktoré de facto znamená zákaz mobilných telefónov i notebookov v rokovacej sále. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) vzápätí vyzval opozíciu, aby si napriek odmietavému politickému názoru na existenciu Stálej komisie pre Ústavu a rokovací poriadok NR SR sadli za spoločný rokovací stôl a hľadali prienik pri riešení, ktoré by malo trvalejší charakter. Paška privítal podnety opozície, vyjadril však nesúhlas so spôsobom, akým ich opozícia nastoľuje. „Ak by bola samostatná komisia pre rokovací poriadok, opozícia by sa na nej určite zúčastňovala,“ reagoval Daniel Lipšic (KDH). Paška odpovedal, že ak bude vôľa, zriadi pre otázky rokovacieho poriadku samostatnú komisiu.
Po uplynutí 19. hodiny predsedajúci schôdze Miroslav Číž ukončil tretí rokovací deň 14. schôdze NR SR. Poslanci budú pokračovať v piatok o 9. hodine.
jr;pr;bl
