Vyplýva to z jej dnešného stanoviska, v ktorom poukazuje na články Ústavy SR a zákona o ústavnom súde. "Zotrvanie Horvátha vo funkcii sudcu ÚS SR je len otázkou jeho osobného rozhodnutia," uvádza sa v stanovisku.
V súvislosti s medializovanými článkami týkajúcimi sa sudcu Horvátha poukazuje Macejková na ő 16 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii ÚS SR, týkajúci sa disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Podľa neho "predseda ÚS SR môže podať plénu ÚS SR návrh na začatie disciplinárneho konania, ak sudca zavinene porušil služobné povinnosti alebo svojím správaním narušil dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohrozil dôveru k ÚS alebo ak napriek výzve pokračuje v činnosti nezlučiteľnej s funkciou sudcu".
Ďalej podľa stanoviska Macejkovej z ő 16 zákona o ústavnom súde vyplýva, že predseda ÚS SR môže dať návrh na začatie disciplinárneho konania za konanie, ktorého sa sudca dopustil počas výkonu funkcie sudcu Ústavného súdu SR. V tom prípade je to aj jedna z možností, na základe ktorej prezident Slovenskej republiky odvolá sudcu ÚS SR podľa čl. 138 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Z medializovaného prípadu sudcu Juraja Horvátha podľa stabnoviska predsedníčky vyplýva, že bol odsúdený v roku 1996, teda v čase, keď nebol sudcom ÚS SR. Za sudcu bol vymenovaný v roku 2002 po tom, čo prebehla zákonom požadovaná procedúra. Uložený trest z roku 1996 bol zahladený, zahladený trest sa vo výpise z registra trestov neuvádzal. V zmysle Trestného zákona ak je odsúdenie zahladené, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Podľa predsedníčky ÚS i tento prípad nasvedčuje, že zákon o Ústavnom súde má nedostatky, na ktoré poukazovala už pri svojom nástupe do funkcie. "V súčasnosti prebiehajú intenzívne práce na jeho novele," dodala Macejková, ktorá ďalšie informácie poskytne médiám po najbližšom zasadnutí pléna ÚS SR.
zul pa
