Bratislava 20. októbra (TASR) - "Disidentom som sa stal, ani som sa o to neusiloval. Komunisti ma medzi nich sami zaradili," konštatoval Milan Uhde na besede v Českom centre v Bratislave, odkiaľ po niekoľkodňovom pobyte dnes odcestoval do rodného Brna.
Spisovateľovi a dramatikovi v roku 1972 zakázali publikovať, čím mu na dlhú dobu výrazne sťažili život. Dovtedy úspešnému literátovi zrušili všetky platné zmluvy, zakázali hrať jeho divadelné hry a nové mu nikto neponúkol. Vraj to bol dôsledok jeho kritiky z roku 1962 na dielo jedného brnianskeho spisovateľa, a ten keď sa dostal na vysoký post do Prahy, sa mu takto pomstil. V straníckom denníku Rudé právo vyšiel o 10 rokov neskôr článok, kde bol Uhde spomínaný, že taký spisovateľ už mal byť dávno z literatúry vyradený a je to chyba štátnych orgánov, keď ešte publikuje. "Štátne orgány to ihneď napravili a ja som sa ocitol vo veľmi nepríjemnej životnej situácii, navyše ma opustili priatelia a náš dom bol strážený," spomínal Uhde.
Odvtedy do nežnej revolúcie v novembri 1989 nemal v Československu zamestnanie. Tajnou výnimkou boli napísané tri divadelné hry, ktoré mu od roku 1975 uviedlo brnianske Divadlo na provázku pod menom režiséra Zdeňka Pospíšila - medzi nimi aj veľmi úspešnú Baladu pre banditu, ktorá sa hrá doteraz. "Pospíšil bol kamarát a dal mi túto príležitosť, o ktorej nikto nevedel. Nesmela sa prezradiť, lebo následky by boli veľmi zlé," potvrdil Uhde.
Okrem pravidelných predvolaní na policajné výsluchy mu život spestrovali domovými prehliadkami či zadržiavaním pošty. "Keď prišli za mnou priatelia, aby som podpísal Chartu 77, povedal som si, že už mi horšie nemôže byť - a podpísal som," zdôvodnil okamžité rozhodnutie. Podľa neho oveľa závažnejší ako Charta bol manifest Hnutia za občiansku slobodu. Kým Charta bola vyhlásenie, aby sa dodržiavali zákony a ľudské práva, manifest požadoval zmenu zákonov. "Ten vyšiel v roku 1988 a bol prvý otvorený politický počin, ktorý žiadal slobodné voľby, pluralitu, demokraciu či slobodné zakladanie politických strán," pripomenul signatár manifestu.
Na besede spomenul aj svoje osemročné pôsobenie vo vysokej politike a po skúsenostiach ohodnotil parlamentných poslancov ako "zbor živnostníkov - kývačov", ktorí sa vyčerpávajú tým, aby tam kvôli finančným výhodám vydržali. "Keď som videl, že tam nič nepresadím, odišiel som Klausovi oznámiť, že končím," spomína na záver politickej kariéry a opísal niekoľkominútovú návštevu u prezidenta: "Pýtal sa ma, či chcem ísť za veľvyslanca do Nemecka alebo Rakúska, čo som odmietol. Jeho ďalšia otázka bola, prečo som prišiel, povedal som: rozlúčiť sa."
Doc. PhDr. Milan Uhde sa narodil v Brne (1936). Tam po štúdiách pracoval ako redaktor mesačníka pre literatúru, umenie a kritiku Host do domu, ktorý vychádzal do roku 1970. Po jeho zrušení sa stal spisovateľom z povolania, ale o dva roky mu zakázali činnosť a jeho knihy boli odstránené z verejných knižníc. Publikoval v samizdate, spolupracoval so zahraničnými divadlami, rozhlasovými a televíznymi stanicami.
V roku 1989 založil s inými disidentmi nakladateľstvo Atlantis a stal sa jeho šéfredaktorom. O rok to po ňom prevzala jeho manželka, aby sa mohol naplno venovať politickej kariére. V roku 1990 sa stal ministrom kultúry, od 6. júna 1992 do 6. júna 1996 bol za ODS najskôr poslancom Českej národnej rady a po jej premenovaní v súvislosti s rozdelením štátu 1. januára 1993 členom Poslaneckej snemovne. Od 29. júna 1992 do konca volebného obdobia zastával post predsedu Poslaneckej snemovne.
V ďalšom volebnom období do 19. júna 1998 bol zvolený za poslanca Snemovne. Inicioval niekoľko návrhov zákonov, z nich schválili len návrh novely zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorý pripravil s Jiřím Karasom. V roku 1998 opustil aktívnu politiku a stal sa opäť spisovateľom z povolania. Vydáva v nakladateľstve Atlantis svoje staršie práce i nové knihy.
