BRATISLAVA 21. októbra (SITA) - Bratislava potrebuje dominanty a orientačné body, tvrdí hlavný architekt hlavného mesta Štefan Šlachta. Na jednej strane by sa podľa neho malo mesto starať o svoje už existujúce, predovšetkým historické dominantné stavby, akými sú napríklad Dóm sv. Martina, Slavín či Hrad. Na strane druhej by sa však malo pri nových dominantných objektoch postupovať s citom, aby sa nenarušila celková panoráma mesta. Na problém nedomyslenej výstavby si však údajne treba dávať pozor aj pri nižších stavbách na značne viditeľných miestach. Ako príklad spomenul známu reštauráciu v lokalite pod národnou kultúrnou pamiatkou Slavín. "Nedá sa nejako nariadiť, ako má stavba z estetického hľadiska vyzerať. Je to otázka citlivosti architektov, ktorí stavby projektujú. Oni by mali posúdiť, čo sa hodí a čo nie," povedal pre agentúru SITA Šlachta.
Ako ďalej pripomenul, podobne negatívny dojem vzbudzuje aj neustále kritizovaná Aupark Tower v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Podľa hlavného architekta by sme sa mali snažiť vyhýbať stavbám takéhoto typu či stavbám, ktoré majú pre danú lokalitu nevhodnú výšku. "Pôsobí to skôr ako škatuľa alebo ako päsť na oko," doplnil Šlachta. Na druhej strane vyzdvihol most Apollo či budovu Všeobecnej úverovej banky na križovatke Karadžičovej ulice a Mlynských nív. "Aj napriek tomu, že ide o dosť vysoký objekt a aj keď sa v danej lokalite ešte bude stavať, môžeme to považovať za vhodný signál vstupu do mesta," vysvetlil hlavný architekt. Ustrážiť ďalšiu výstavbu v meste by mal nový územný plán, ktorý platí od začiatku septembra. Lokality vhodné pre väčšiu a vyššiu zástavbu sú už teda vytypované. "Je to napríklad Lamačská brána či petržalské centrum v okolí Chorvátskeho ramena. Stavať ďalšie výškové budovy by sa ale mohli napríklad aj na Patrónke, pôsobilo by to ako ďalšia brána do mesta," konštatoval Šlachta.
Hlavný architekt zároveň zdôrazňuje, že výškové budovy by sa mali stavať ako koncentrované skupiny a nie ako sólo objekty. "Skôr by sa mali vytvárať akési hniezda, zoskupenia výškových budov. Nepôsobí dobrým dojmom, keď stoja ako solitéry roztratené po celom meste," spresnil Šlachta. Ako dodal, takýto trend výstavby osamotených vysokých objektov sa začal už za socializmu. K takýmto "osamelým" budovám patrí napríklad Slovenská televízia, bývalé Presscentrum (dnešná Tower 115) či známa Kukurica.
