Bratislava 23. októbra (TASR) - Rímskokatolícky biskup, zakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej, pedagóg, verejný činiteľ, kultúrny pracovník a národovec, PhDr. Štefan Moyzes sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom pri Trnave. V stredu uplynie od tejto chvíle 210 rokov.
Pochádzal z Veselého pri Trnave. Po absolvovaní gymnázia v rokoch 1813-1815 študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, v rokoch 1815-1819 teológiu na seminári v Pešti, teologické štúdiá skončil v roku 1821 v Ostrihome.
Pôsobil ako farár vo viacerých farnostiach ostrihomskej diecézy, v rokoch 1828-1829 bol slovenským kazateľom v Pešti. V roku 1828 získal na Filozofickej fakulte peštianskej univerzity titul doktor filozofie.
Sedemnásť rokov pracoval v Chorvátsku, kde na záhrebskej akadémii prednášal ako profesor filozofiu a gréčtinu. Presadzoval používanie chorvátskeho jazyka v školách, na verejnosti a v novinách. Po návrate na Slovensko bol v rokoch 1851-1869 biskupom banskobystrickej diecézy.
Zaslúžil sa o rozvoj školstva, najmä o vybudovanie banskobystrického gymnázia, pričinil sa o založenie Spolku sv. Vojtecha.
K jeho základným prednostiam patrila vzdelanosť, štedrosť, mravnosť, odvaha a schopnosť získať si prirodzenú autoritu.
Vyšiel z trnavského bernolákovského prostredia, neskôr sa pod vplyvom Jána Kollára, Martina Hamuljaka a Pavla Jozefa Šafárika stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej jednoty a slovanskej vzájomnosti.
Ako významný cirkevný dejateľ sa po prehodnotení kollárovskej koncepcie československej literárnej a jazykovej jednoty postavil do čela slovenského národného pohybu. V roku 1861 viedol slovenské vyslanectvo k cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktoré predložilo žiadosti slovenského národa Memorandum národa slovenského obsahujúce základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov v rámci Uhorska a zabezpečujúce rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku.
Po založení Matice slovenskej v roku 1863, prvej slovenskej úradne povolenej kultúrnej ustanovizne, o ktorú sa významne pričinil, ho zvolili za jej predsedu. V tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy. Spolu s prvým podpredsedom, evanjelickým superintendentom Karolom Kuzmánym predstavovali na čele Matice dvojicu takmer legendárnu, symbolizujúcu preklenutie konfesionálnych rozporov. Zrodila sa tak moysesovsko-kuzmányovská tradícia, symbol jednoty národa, tolerancie a vznik moderného ekumenizmu. Spojenie "Moyses-Kuzmány" sa stalo heslom matičných rokov a ich spolupráca a vzájomné porozumenie sa stali príkladnou i pre ďalšie generácie.
Ako veľký ctiteľ slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda vydal pri príležitosti tisícročného jubilea ich príchodu na Veľkú Moravu osobitný pastiersky list a pričinil sa o celonárodné oslavy tejto udalosti. Zaslúžil sa aj o uznanie 5. júla ako pamätného dňa príchodu solúnskych vierozvestov na naše územie.
Je skoro symbolické, že náhle zomrel vo Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom) v deň sviatku sv. Cyrila a Metoda, kedy sa slávilo tisíce výročie smrti slovanského apoštola sv. Cyrila.
Štefan Moyzes bol v našich národných dejinách osobnosťou rešpektovanou všetkými ľuďmi, bez ohľadu na vzdelanie, pôvod či konfesiu.
