Bratislava. Ministerstvu školstva SR nejde o ďalšiu demokratizáciu školstva, hoci to deklaruje návrh legislatívneho zámeru nového školského zákona, ktorý minulý týždeň v stredu schválila vláda. Myslí si to podpredseda SMK a bývalý minister školstva László Szigeti. Na dnešnej tlačovej besede povedal, že ministra školstva Jána Mikolaja z toho usvedčujú konkrétne návrhy zo schváleného materiálu. Domnieva sa, že Mikolaj posilňuje štátnu moc v školstve a útočí na spôsob financovania neštátnych škôl. "Vnímam to ako finančné znemožnenie týchto neštátnych škôl, predovšetkým súkromných," uviedol Szigeti s tým, že podľa návrhu zriaďovateľ neštátnej školy alebo školského zariadenia môže ministerstvo školstva požiadať o dotáciu, ktoré sa rozhodne, či mu ju dá. "Rodičia žiakov súkromných škôl sú takí istí daňoví poplatníci tejto krajiny, nemali by byť diskriminovaní v tomto smere," dodal Szigeti.
Szigetimu ďalej prekáža, že Kurikulárna rada nemá byť poradným orgánom vlády, ale ministra školstva. Nesúhlasí s takýmto postavením, rada tak môže presadzovať záujmy jednej politickej strany. Minister školstva totiž ako nominant politickej strany, môže akceptovať len návrhy, ktoré sa budú páčiť jeho straníckej centrále. "Zdegraduje sa význam Kurikulárnej rady," povedal Szigeti s tým, že ide o orgán, ktorý má byť garantom kvalitnej reformy.
Mikolaj vraj podceňuje obsah
Podľa Szigetiho Mikolaj podceňuje obsahovú reformu školstva. Tvrdí, že nie je možné vypracovať kvalitné štátne a školské vzdelávacie programy za krátke obdobie. Minister minulý týždeň vyhlásil, že štátne vzdelávacie programy, teda zadefinovanie štátneho minima, ktoré budú musieť vyučovať všetky školy, by mohli byť hotové už na budúci rok. Szigeti si myslí, že ide o niekoľkoročný proces, ktorý netreba zbytočne urýchľovať. Podľa Szigetiho na príprave sa budú podieľať rezort školstva a ním priamo riadené organizácie. Prekáža mu, že sa obchádza tretí sektor napriek tomu, že "skutočne je potrebný národný konsenzus". V ministerskom materiáli mu chýba jasné stanovenie miery slobody škôl pri určovaní školských programov, vďaka ktorým majú získať priestor na vlastnú profiláciu.
Szigetimu sa nepozdáva ani posilnenie právomoci Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI). Ako príklad uviedol, že súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym budú posudzovať školskí inšpektori. Hlavný školský inšpektor či minister školstva budú môcť dať návrh na odvolanie riaditeľa školy a školského zariadenia, ktorý musí zriaďovateľ akceptovať. Nemá sa pritom rozlišovať, či ide o štátnu, súkromnú alebo cirkevnú školu. "Toto je posilnenie demokracie a samosprávnosti školstva?" opýtal sa Szigeti. Zároveň je proti tomu, aby Rada školy, ktorá rozhoduje o riaditeľovi školy, sa rozšírila o dvoch členov - predstaviteľa miestnej štátnej správy a predstaviteľa ŠŠI. Podľa Szigetiho ide o jeden z príkladov posilňovania centralizácie v školstve na úkor decentralizácie.
Kritike podrobil aj novú učebnicovú politiku. Podľa materiálu majú školy používať len učebnice, ktoré rezort schváli, prípadne odporučí používať. Návrh ďalej chce, aby sa nové školy zaraďovali do siete na skúšobné obdobie. Až po jeho uplynutí sa má rozhodnúť o jej zaradení na dobu neurčitú. "To je taký cudzí prvok v našom systéme," podotkol Szigeti. Nesúhlasí s tým, aby sa ponechalo súčasné delenie ročníkov. Podľa neho je nevyhovujúce, aby prvý stupeň bol od prvej do štvrtej triedy a druhý stupeň od piatej triedy po deviaty ročník. Mnohí odborníci sa podľa neho zhodujú v tom, že prvý stupeň treba posunúť až po piaty ročník, pretože práve na tomto stupni deti získavajú základné zručnosti a na to treba viac času, aby boli zdatnejšie a dosahovali väčší úspech aj v medzinárodných meraniach.
Szigeti je presvedčený, že malo zmysel predložiť do parlamentu opozičný návrh nového školského zákona. Podľa neho Mikolaj tak urýchlil práce na svojom návrhu. Poslanci tento opozičný návrh neschválili na predchádzajúcej schôdzi. Szigeti oceňuje, že v ministerskom návrhu je zahrnuté znižovanie maximálneho počtu žiakov v triedach, nový prístup k výučbe cudzích jazykov. Podľa neho by však bolo treba doriešiť výučbu detí z národnostných menšín. Po novom sa má prvý cudzí jazyk učiť od tretieho ročníka základnej školy, s druhým jazykom sa musí začať od šiestej triedy. Szigeti sa domnieva, že ak sa tieto deti musia učiť aj štátny jazyk, bolo by vhodné, aby s výučbou prvej cudzej reči začínali o rok neskôr, teda od štvrtej triedy.
Mikolaj: Školy si budú určovať približne tretinu učiva
Minister školstva Ján Mikolaj tvrdí, že nechce obmedzovať demokraciu v školstve. Odmieta tak kritiku opozičného politika Lászlóa Szigetiho z SMK. Podľa šéfa rezortu nový školský zákon školám zaručí slobodu pri vytváraní školských vzdelávacích programov, v ktorých si budú môcť definovať, čo budú učiť. Zároveň budú musieť odučiť učivo zo štátneho vzdelávacieho programu. Minister dnes pred novinármi vyhlásil, že jednotné percento sa jednoducho nedá povedať. Školy by však podľa jeho slov mali dostať možnosť vyplniť 30 - 40 % učebných osnov podľa vlastných predstáv.
Ministerský návrh legislatívneho zámeru nového školského zákona, ktorý v stredu minulý týždeň odobrila vláda, chce zmeniť financovanie neštátnych škôl. Tieto školy by už nemali garantované, že dostanú dotácie od štátu. Podľa Mikolaja štátne peniaze získajú len vtedy, ak budú spĺňať určité kvalitatívne parametre. „Ministerstvo školstva musí posúdiť kvalitu výučby týchto škôl,“ uviedol šéf rezortu. S takouto myšlienkou prichádza aj preto, že „sú náznaky, že začínajú vplyvy rôznych siekt“.
Mikolaj odmietol kritiku, že Štátnej školskej inšpekcii (ŠŠI) chce dať neúmerne veľa kompetencií. Podľa neho ŠŠI je nezávislá a ako jediná môže kontrolovať vzdelávanie a výchovu na školách. „Do jej činnosti nikto nezasahuje,“ poznamenal Mikolaj. Na otázku, či podľa nového školského zákona bude minister vymenovávať hlavného školského inšpektora uviedol, že „to ešte uvidíme“.
Kurikulárna rada bude podľa Mikolaja poradným orgánom ministra a nie vlády, pretože chce zabrániť vzniku ďalšieho ministerstva. Podľa neho rada získa určité kompetencie, pretože nechce ďalší nefunkčný orgán. Myslí si, že súčasné rady vlády, napríklad pre šport alebo výskum, fungujú len formálne. V prípade Kurikulárnej rady by malo ísť o zbor odborníkov, ktorí budú radiť ministrovi pri reforme školstva. Mikolaj nesúhlasí s tým, aby sa prvý stupeň základnej školy končil piatym ročníkom, namiesto štvrtého ročníka. Nie je ani za to, aby sa deťom z národnostných menšín posunula výučba prvého cudzieho jazyka z tretieho ročníka na štvrtú triedu, keďže sa musia učiť aj štátny jazyk. „Uškodili by sme menšinám,“ dodal Mikolaj.
Poslanec za KDH Martin Fronc považuje ministerský návrh legislatívneho zámeru za chaotický, zmätočný a bez vízie. „Pán minister chce jednotnú školu z ministerstva riadenú a kontrolovanú,“ poznamenal Fronc. Podľa neho navrhnutý spôsob financovania neštátnych škôl vracia školstvo pred rok 1989. S Mikolajovým návrhom nesúhlasí ani poslankyňa za SDKÚ-DS Tatiana Rosová. Domnieva sa, že Mikolajom navrhované financovanie neštátnych škôl je v rozpore s ústavou. Podľa nej ide o zbytočne likvidačný prístup. Rosová tvrdí, že ak neštátne školy nedostanú štátne dotácie tak ako obecné školy, tak „nebude v plnej miere naplnené právo na bezplatné školstvo“.
