číslo 3.
Veža bola v prevádzke od roku 1956 a zabezpečovala chladenie prevádzkovej vody v najstaršej časti elektrárne. Už však doslúžila, jej funkciu prevzali ďalšie dve chladiace veže, a preto už v roku 2005 vedenie ENO rozhodlo o jej likvidácii. Museli však hľadať vhodný spôsob jej zbúrania. Najčastejšie používaný odstrel množstva trhavinových náložiek museli vylúčiť, pretože v jej tesnej blízkosti sa nachádzajú ďalšie objekty aj inžinierske siete, rozvody, potrubné mosty a železničná vlečka, ktoré by výbuch mohol poškodiť. Preto zvolili spôsob jej postupného rozoberania.
Pretože chladiacu vežu postavili zo železobetónu, musia používať menej používaný spôsob rozrušovania jej stien pomocou hydraulických drviacich čeľusti a strihacích nožov zavesených na mobilnom žeriave. Steny strihajú po obvode tak, aby výškový rozdiel búranej a nebúranej časti nepresiahol 5 metrov. Mohlo by totiž dôjsť k nestabilite steny a samovoľnému zrúteniu niektorej časti.
Vzniknuté železobetónové sutiny ešte rozdrvia a takto vytvorený recyklát použijú na zasypanie hlbokej vane, ktorá bola súčasťou chladiacej sústavy veže. Podľa predbežných informácií by práce mali ukončiť do 15. decembra 2007.
