Vladimír Sika žaloval SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote pred správnymi orgánmi a dĺžku súdnych konaní. Tie sa týkali žalôb, ktoré boli podané v rokoch 1998 a 2000 a doposiaľ sa neskončili.
ESĽP vo svojom rozsudku zamietol námietku sťažovateľa týkajúcu sa dĺžky konania pred správnymi orgánmi. Dôvodom tohto rozsudku bolo, že si sťažovateľ pred správnymi orgánmi uplatnil nárok, o ktorom tieto orgány v príslušnom čase nemali právomoc rozhodnúť.
Dĺžkou napadnutých konaní sa zaoberal aj Ústavný súd. Ten vo vzťahu ku konaniu pred správnymi orgánmi a konaniu o žalobe z roku 1998 sťažnosti odmietol. Vo vzťahu ku konaniu o žalobe z roku 2000 Ústavný súd dvakrát konštatoval porušenie sťažovateľovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Priznal mu 10-tisíc korún a 20-tisíc korún z titulu nemajetkovej ujmy. Ďalej prikázal okresnému súdu urýchlene vo veci konať a zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.
Vo vzťahu ku konaniu o žalobe z roku 2000 ESĽP vzhľadom na nedostatočný preventívny a kompenzačný účinok nálezov Ústavného súdu konštatoval, že sťažovateľa možno naďalej považovať za poškodenú osobu. Celková dĺžka tohto konania, rovnako ako celková dĺžka konania o žalobe z roku 1998, je napriek prispeniu sťažovateľa neprimeraná, a preto došlo k porušeniu práva.
Sťažovateľ požadoval 10-tisíc eur ako náhradu majetkovej škody, 25-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 2000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov vynaložených v konaní. ESĽP zamietol nárok na náhradu majetkovej škody, pretože nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením práv a uplatňovanou majetkovou škodou. Priznal sťažovateľovi 6000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 400 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.
TASR o tom dnes informoval Ján Zanovit z Ministerstva spravodlivosti SR.
