V prípade Vladimíra Sika proti SR uznal ESĽP jeho porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Súd má za to, že celková dĺžka tohto konania, rovnako ako celková dĺžka konania o žalobe z roku 1998, je napriek prispeniu sťažovateľa neprimeraná, a preto bolo porušené právo. ESĽP priznal sťažovateľovi 6-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy a 400 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. "Sťažovateľ žaloval SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote pred správnymi orgánmi a dĺžku súdnych konaní o žalobách, ktoré boli podané v rokoch 1998 a 2000 a doposiaľ neskončili," uviedol pracovník tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti Ján Zanovit.
ESĽP rozhodol aj v prospech Tatiany Štefánikovej, ktorá žalovala SR tiež pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Občianskoprávne konanie o jej žalobe o vrátenie kúpnej ceny, ktorú podala v roku 1996, trvalo 7 rokov a 6 mesiacov. Dĺžkou tohto konania sa v júli 2003 zaoberal aj ústavný súd, ktorý konštatoval zbytočné prieťahy v konaní pred okresným súdom v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie 20-tisíc Sk. "ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že Štefániková sa vzhľadom na neprimerane nízke odškodnenie priznané ústavným súdom za prieťahy v konaní môže aj naďalej považovať za poškodenú osobu. Zároveň uznal, že dĺžka konania bola neprimeraná, a tak došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote," uviedol Zanovit. Európsky súd sťažovateľke priznal len náhradu nemajetkovej ujmy 400 eur a 285 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jej nárokov zamietol.
Tretí rozsudok, ktorý v utorok vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva, sa týkal prípadu Juraja Bohuckého. Tento sťažovateľ žaloval SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v pracovnoprávnom konaní. "Ďalej namietal neprimeranú dĺžku a údajnú nespravodlivosť konania pred ústavným súdom, ktorý sa zaoberal dĺžkou tohto konania. Sťažovateľ ďalej namietal, že hoci ústavný súd v roku 2003 konštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznané odškodnenie 15 000 Sk je neprimerane nízke a napriek rozhodnutiu ústavného súdu sa vyskytli v konaní ďalšie prieťahy. Zároveň tvrdil, že vo vzťahu k namietaným porušeniam svojich práv nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy," informoval Zanovit.
ESĽP vo svojom rozsudku vyhlásil za neprijateľné námietky týkajúce sa dĺžky a nespravodlivosti konania pred ústavným súdom. V tomto smere sa stotožnil s argumentáciou vlády, že výsledok konania pred ústavným súdom nebol priamo rozhodujúci pre sťažovateľove občianske práva a teda nemohol ovplyvniť výsledok konania pred všeobecným súdom. "Pokiaľ ide o dĺžku pracovnoprávneho konania o jeho žalobe z roku 1999, ESĽP nepovažoval sumu priznanú ústavným súdom za dostatočnú a konštatoval, že sťažovateľ sa môže aj naďalej považovať za poškodenú osobu. S poukázaním na celkovú dĺžku konania, ktoré trvalo 4 roky a 1 mesiac na jednom stupni, ako aj na skutočnosť, že išlo o pracovnoprávny spor, ktorý si vyžadoval zo strany štátu osobitnú pozornosť, ESĽP rozhodol, že došlo k porušeniu práva. Námietky týkajúce sa neexistencie účinného prostriedku nápravy vyhlásil za zjavne nepodložené," uviedol Zanovit. Ako ďalej informoval, z titulu nemajetkovej ujmy ESĽP priznal sťažovateľovi 1 500 eur a 60 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.
