Tohoročná strata Slovenskej televízie (STV) bude pravdepodobne o viac ako 100 miliónov korún vyššia ako jej vedenie pôvodne predpokladalo. Riaditeľ televízie Radim Hreha dnes pred Radou STV potvrdil, že strata dosiahne 300 miliónov korún namiesto pôvodne plánovaných zhruba 195 miliónov Sk. Chce preto požiadať ministerstvo financií o stomiliónovú dotáciu.
"Keď som nastúpil, zistil som, že množstvo oblastí bolo vytesnených, pracovné pozície boli úplne zlikvidované a tak sme od 1. januára navýšili stav o 163 pracovníkov," povedal dnes novinárom Hreha. STV totiž za bývalého vedenia hromadne prepustila viac ako tisíc ľudí. Stratu tiež podľa neho prehĺbili dopady súdnych sporov v hodnote asi 50 miliónov korún.
Bývalé vedenie plánovalo so stratou 290 miliónov
Rozpočet na tento rok pripravovalo ešte bývalé vedenie televízie, ktoré naplánovalo stratu 290 miliónov korún. Po príchode Hrehu na post riaditeľa chcel manažment stratu znížiť šetrením, plánoval tiež použiť zisk z minulých období a rátal aj so zlepšením výberu koncesionárskych poplatkov.
"Vždy to bolo tak, že STV potrebovala okrem svojich zdrojov 300 miliónov korún," tvrdil Hreha, ktorý zatiaľ ako jediný riaditeľ STV nedostal žiadnu dotáciu. Dodal, že bývalé vedenie si hospodársky výsledok zlepšovalo aj predajom budov. "Dnes už niet čo predať," povedal.
Ministerstvo žiadosť o poslednú dotáciu zamietlo
STV naposledy v lete požiadala o 350-miliónovú dotáciu na prevádzku i program. Ministerstvo financií ju zamietlo. "Prvá žiadosť nebola kompetentne napísaná, keďže sme nemali preverené podmienky prijatia žiadosti," priznal dnes Hreha. Časť dotácie žiadali na vykrytie plánovanej straty, druhú na tri televízne seriály, napríklad Bambuľku.
Tentoraz televízia požiada o sto miliónov korún na dopady hospodárenia z minulých rokov, ale aj o 70 miliónov korún na budúcoročný rozbeh nového športového kanálu STV3. Postupovať bude podľa návodu ministerstva.
Už budúci rok by podľa Hrehu mal rozpočtu STV pomôcť nový zákon o poplatkoch za služby verejnosti, ktorý má zlepšiť ich výber. Jeho schvaľovanie sa predĺžilo kvôli množstvu pripomienok a tak po súhlase parlamentu začne platiť pravdepodobne od apríla 2008.
Podľa Hrehu by už budúci rok zákon mohol priniesť pre STV 200 miliónov korún a každý ďalší rok pol miliardy korún.
Hreha dal šéfredaktorovi spravodajstva rok na zvýšenie sledovanosti
Šéfredaktor spravodajstva a publicistiky STV Ján Šmihula dostal od generálneho riaditeľa televízie Radima Hrehu za úlohu zvýšiť do roka sledovanosť a dôveryhodnosť svojich relácií. Hreha to uviedol po dnešnej Rade STV.
"V opačnom prípade pristúpim aj k personálnemu riešeniu," reagoval Hreha na dve správy, ktoré dnes prerokovala Rada STV - správu jej vlastnej expertnej komisie a analýzu mediálnej odborníčky Stanislavy Benickej, ktorú si STV nechala vypracovať. Zároveň požiadala riaditeľa, aby najbližšej Rade STV predložil koncepciu rozvoja spravodajstva.
"Samozrejme, že ma neteší, že takmer tretina redaktorov odišla a ďalší majú kritické pripomienky. Ale na druhej strane to oddelenie, respektíve celá divízia spravodajstva bola v minulosti dosť deformovaná a nebol kladený dôraz na profesionalitu v rámci verejnoprávnych kritérií," reagoval na správu komisie expertov Rady STV, podľa ktorej letnú krízu v spravodajstve spôsobila čiastočne aj nízka profesionálna úroveň časti redaktorov. Podľa členky komisie Zuzany Krútkej redaktori hľadali vzory v komerčných, a nie verejnoprávnych televíziách. "Väčšina redaktorov má zásadný problém s rozlišovaním medzi cenzurovaním a editovaním," reagoval Krútkej kolega z komisie Eduard Chmelár na skutočnosť, že správa nepotvrdila indície o cenzúre. Správa však považuje za závažné pochybenie, na ktoré upozornil bývalý publicista STV Boris Koreň a podľa ktorého televízia nebola ochotná odohrať reláciu s "prázdnym kreslom", ak sa pozvaný politik rozhodol neprísť. Takáto prax by podľa Krútkej zaručila politikom možnosť svojou neúčasťou spôsobiť, že STV nebude nakrúcať pre nich nepríjemné témy.
Obidvaja členovia komisie zároveň konštatovali, že šéfredaktorov podiel na problémoch spravodajstva je vyšší než podiel radových redaktorov.
Šéfredaktor Šmihula obviňuje Benickú zo zaujatosti a účelovosti
Z analýzy programovej a riadiacej práce Hlavnej redakcie spravodajstva, publicistiky a športu (HRSPŠ) Slovenskej televízie (STV), ktorú tento mesiac vypracovala Stanislava Benická, cítiť zaujatosť a účelovosť. Uviedol to šéfredaktor HRSPŠ STV Ján Šmihula v písomnej reakcii, ktorú poskytol agentúre SITA. Benická svoju analýzu nazvala Kríza ako príležitosť k zmene.
Na vypracovaní analýzy sa s ňou dohodol generálny riaditeľ STV Radim Hreha 10. augusta. K začiatku augusta totiž zo spravodajstva, športu a publicistiky STV odišla približne tretina ľudí, zväčša pre podozrenia z politických tlakov na tvorbu spravodajstva. Hreha sa s Benickou dohodol na externej spolupráci na mesiac až mesiac a pol. Benická na analýze pracovala od 20. augusta do 15. septembra. Odborníčka na spravodajstvo prišla do STV pomôcť vybrať do redakcie spravodajstva nových ľudí z konkurzu a zostaviť pre nich tréning. Jej úlohou tiež bolo posúdiť koncepciu spravodajstva šéfredaktora Jána Šmihulu a urobiť audit riadiacich a rozhodovacích procesov v spravodajstve STV.
Šmihula vo svojej reakcii Benickej vyčíta, že nepostupovala korektne, objektívne a vyvážene, hoci nepopiera, že mala aj pozitívne postrehy. Pri mapovaní dôvodov, pre ktoré redaktori z HRSPŠ odišli, sa Benická vyhla tým redaktorom, ktorí nezastávali názor odchádzajúcich, uvádza Šmihula a pridáva svoj názor, že objektívnosť, vyváženosť a názorová pluralita by mali tvoriť základ analýzy týkajúcej sa spravodajstva a publicistiky. Upozorňuje, že práca v HRSPŠ je tímová, Benická sa však zamerala predovšetkým na šéfredaktora, pripomenul Šmihula.
Šmihula nesúhlasí s Benickej tvrdením, že HRSPŠ chýba koncepcia. Uviedol, že autorka ju mala k dispozícii, napriek tomu sa k nej nevyjadrila. Dodal, že koncepcia v STV dlhé roky nebola. Šmihula súhlasí s Benickej tvrdením, že redaktori sa špecializovali na určitý druh problematiky. Na Benickej výčitky, že sa nesnažil s odchádzajúcimi redaktormi porozprávať, reaguje, že sa rozprával s tými, o ktorých nechcel prísť. Dodal, že z 12 ľudí, ktorí odišli, mali deviati termínované zmluvy.
Šmihula zvažuje právne kroky
Benická Šmihulovi vytkla čiastočnú riadiacu skúsenosť. Šmihula argumentuje, že pôsobil v Slovenskom rozhlase na poste vedúceho Redakcie medzinárodného života, Rádiožurnálu a ako šéfredaktor Rádia Slovensko. Na Benickej pripomienku, že pri nahradzovaní redaktorov, ktorí odišli, sa obracia výhradne na rozhlasové zdroje, uviedol, že na redaktorské miesta prijal iba dve bývalé "rozhlasáčky". "Pani Benická si zobrala „na mušku“ aj ďalších bývalých pracovníkov SRo, ktorí obsadili miesta vedúcich vydania Správ a komentárov. K nijakému radikálnemu poklesu sledovanosti relácie nedošlo. Ba naopak – jeden z nich dosiahol koncom júla druhú najvyššiu sledovanosť Správ a komentárov od roku 2005," uvádza Šmihula.
Existujú fakty, pokračuje Šmihula, ktoré Stanislava Benická nechcela vidieť. Uvádza, že je to sledovanosť v septembri 2007, ktorá oproti augustu vzrástla o 1,6 percenta. Šmihula sa pýta, prečo Benická neporovnala porovnateľné a v analýze nenapísala, že sledovanosť Správ STV klesala od januára do júla aj v rokoch 2005 a 2006. Šmihula sa ďalej pýta, prečo Benická v analýze nepublikuje aj výsledky sledovanosti Správ STV Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR. Podľa tohto prieskumu, ktorý skúmal sledovanosť hlavných spravodajských relácií, aspoň občas sleduje Správy STV 61 percent ľudí, čo je druhé miesto za Televíznymi novinami TV Markíza, ktoré sleduje 78 percent ľudí.
Šmihula Benickej zazlieva aj "necitlivé narábanie s faktami a ich nesprávnu interpretáciu". Dodáva, že skomolila mená redaktorov, o ktorých sa v analýze opierala. "Z analýzy pani Benickej sa už citovali v niektorých médiách rôzne pasáže, dehonestujúce moju osobu a doterajšiu žurnalistickú prax. Zarážajúci na tom je fakt, že sa tak stalo ešte pred tým, ako sa s dokumentom oboznámil generálny riaditeľ STV, ktorý si nechal analýzu vypracovať. Preto zvažujem právne kroky na ochranu môjho mena a únik informácií," pripomína Ján Šmihula.
Autor: zh

Beata
Balogová
