Sťažovateľ žaloval SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v pracovnoprávnom konaní. Námietky mal aj voči neprimeranej dĺžke a údajnej nespravodlivosti konania pred Ústavným súdom, ktorý sa zaoberal dĺžkou tohto konania.
ESĽP vo svojom rozsudku vyhlásil za neprijateľné námietky týkajúce sa dĺžky a nespravodlivosti konania pred Ústavným súdom. V tomto smere sa stotožnil s argumentáciou vlády, že výsledok konania pred Ústavným súdom nebol priamo rozhodujúci pre sťažovateľove občianske práva a teda nemohol ovplyvniť výsledok konania pred všeobecným súdom.
Sťažovateľ ďalej namietal, že hoci Ústavný súd v roku 2003 konštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznané odškodné 15-tisíc korún je neprimerane nízke a napriek rozhodnutiu Ústavného súdu sa vyskytli v konaní ďalšie prieťahy. Zároveň tvrdil, že vo vzťahu k namietaným porušeniam svojich práv nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy.
Pokiaľ ide o dĺžku pracovnoprávneho konania o jeho žalobe z roku 1999, ESĽP nepovažoval sumu priznanú Ústavným súdom za dostatočnú. Konštatoval, že sťažovateľ sa môže aj naďalej považovať za poškodenú osobu. Poukázal na celkovú dĺžku konania, ktoré trvalo štyri roky a jeden mesiac na jednom stupni. Zdôraznil tiež, že išlo o pracovnoprávny spor, ktorý si vyžadoval zo strany štátu osobitnú pozornosť. ESĽP teda rozhodol, že došlo k porušeniu práva. Námietky týkajúce sa neexistencie účinného prostriedku nápravy vyhlásil za zjavne nepodložené.
Sťažovateľ požadoval 83 857 korún ako náhradu majetkovej škody, 130-tisíc korún ako náhradu nemajetkovej ujmy a dvetisíc korún ako náhradu nákladov a výdavkov. ESĽP zamietol nárok na náhradu majetkovej škody, pretože nenašiel príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením a uplatnenou majetkovou škodou. Z titulu nemajetkovej ujmy ESĽP priznal sťažovateľovi 1500 eur a 60 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.
TASR o tom dnes informoval Ján Zanovit z Ministerstva spravodlivosti SR.
