Poslanci schválili zákon s pozmeňovacími návrhmi, ktoré zrušili paragrafy dva, päť a sedem. Nové znenie tak Hlinku neoznačuje za Otca národa a ruší možnosť postihovať poškodzovanie Hlinkovho dobrého mena na verejnosti.
Poslanci pozmenili aj tretí paragraf, ktorý už nehovorí o nekonečnej vďake Slovákov Hlinkovi, ale len konštatuje, že Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku. Vypadol z neho aj Hlinkov citát, ktorý nahrádza faksimile jeho podpisu.
Schválili aj vyhlásenie k Černovej
Zákonodarcovia schválili aj Vyhlásenie k 100. výročiu tragédie v Černovej odsudzujúce všetky formy intolerancie, útlaku a násilia zo strany štátnej moci voči svojim občanom. Zo štyroch rôznych návrhov odsúhlasili napokon kompromisný materiál predsedu Národnej rady (NR) SR Pavla Pašku. Samostatné iniciatívy SNS, SMK a poslancov KDH z tohto dôvodu parlament neakceptoval. Paškov návrh podporilo 140 zo 142 prítomných poslancov, vrátane všetkých zákonodarcov za SMK. Proti bol iba poslanec za ĽS-HZDS Milan Urbáni.
Uznesenie NR SR poníma tragické udalosti v Černovej nielen ako historickú krivdu voči Slovákom, ale predovšetkým ako memento, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi zaručujúce v prostredí Európskej únie taký právny stav, aby už nikdy viac nedochádzalo k národnostnému útlaku, potlačovaniu ľudských práv, zneužívaniu štátnej moci ani asimilácii akejkoľvek národnostnej menšiny.
Černovská tragédia ostane podľa uznesenia navždy vrytá do historickej pamäti slovenského národa. Národná rada sa hlboko skláňa pred obeťou občanov obce Černová, ktorí sa 27. októbra 1907 postavili na odpor voči nespravodlivému postupu štátnych orgánov vtedajšieho Uhorska a zaplatili za to životom.
Poslanci kritizovali skreslené informácie o Hlinkovi
Kritika znevažovania osobnosti Andreja Hlinku, nedostatočnej činnosti historikov i poukázanie na problematickosť preukazovania úcty k historickým osobnostiam zákonom odzneli v parlamentnej rozprave k návrhu zákona o zásluhách Hlinku.
Je smutné, že skutočnosti, ktoré sa stali pred sto rokmi v Černovej i pred pár dňami na Slovensku a v Maďarsku, neotvorili oči niektorým poslancom, povedal v rozprave Ján Slota (SNS). Pripomenul, že osoba Hlinku je už v slovenskom zákonodarstve zakotvená, keďže sa udeľujú vyznamenania s jeho menom v zmysle príslušného zákona. Podľa Slotu je zarážajúce, že aj napriek Hlinkovým neoddiskutovateľným zásluhám o vznik samostatnej Slovenskej republiky sa nájdu „boľševickí pseudopolitológovia a pseudohistorici“, ktorí Hlinku znevažujú. „Tento veľký Slovák spravil pre Slovensko a pre svoj národ pod Tatrami to, čo nespravil v novodobých dejinách na Slovensku nikto,“ povedal Slota.
František Mikloško (KDH) v rozprave takisto kritizoval nedostatok objektívnych informácií o osobnosti Andreja Hlinku. Pripomenul, že na Slovensku dodnes vyšla len Hlinkova monografia od Karola Sidora ešte z čias prvej Slovenskej republiky. Pozastavil sa nad tým, že nielen 40 rokov komunizmu, ale aj takmer dvadsať rokov po jeho páde sa na tomto fakte nič nezmenilo. Preto sa ohradil proti vyjadreniam niektorých súčasných historikov, aby politici nechali Hlinku im. „S radosťou to necháme na historikov, len by už mohli konečne niečo urobiť,“ povedal Mikloško.
Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) poukázal na problematickosť podobných zákonov pre rozdielnosť v nazeraní na osobnosti, ktorých sa týkajú. „Zákonom rozhodovať o úcte k politikom nie je najvhodnejšie, lebo práve táto skutočnosť ľudí rozdeľuje,“ povedal Dzurinda poukazujúc na problém, ktorý majú ľudia s preukazovaním úcty k osobnostiam, ktoré mali iné politické presvedčenie. Podľa Dzurindu by bolo nešťastím, keby bola mládež ľahostajná k osobnostiam našej histórie, otázka však je, či budú naše deti vedieť o Hlinkovi viac, keď parlament prijme tento zákon. „Nestačí to vybaviť zákonom, mali by sme urobiť omnoho viac, aby naša mládež osobnosti spoznávala a vedela sa nimi inšpirovať,“ dodal Dzurinda. Pozastavil sa aj nad spôsobom, akým bol návrh zákona predložený a prerokúvaný, keď vládna väčšina odmietla posunúť do druhého čítania aj návrh poslancov KDH. Vyslovil preto obavu, aby sa tento zákon nepoužil na „rozdeľovanie Slovákov na dobrých a roduverných a tých druhých zradcov a janičiarov.“ „Nechoďme touto cestou, nezneužívajme osobnosti našej histórie na to, aby sme sa znovu rozdeľovali a bolo by veľkým nešťastím, keby sme zákon o Andrejovi Hlinkovi použili na vyvolávanie novej nenávisti alebo vášní,“ dodal Dzurinda.
Búrka v sále po vystúpení Kötelesa
Búrlivú atmosféru s množstvom nesúhlasných reakcií poslancov SNS a KDH vyvolalo vystúpenie Lászlóa Kötelesa (SMK) v rozprave k návrhu parlamentného vyhlásenia k stému výročiu tragédie v Černovej.
Potom, keď Köteles vo svojom vystúpení poukázal na slovenskú národnosť viacerých žandárov, ktorí strieľali do Černovčanov i na násilné počínanie obyvateľov Černovej, nasledovala vlna protestných faktických poznámok.
Podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová označila Kötelesovo vystúpenie za provokáciu. Ján Slota (SNS) poukázal na nesprávnosť Kötelesovej argumentácie, keďže aj vodca maďarskej revolúcie a zástanca myšlienky veľkého Maďarska Lajos Kossuth mal slovenský pôvod. „Aj takí sme my, Slováci,“ povedal Slota.
Podľa Vladimíra Palka (KDH) potvrdilo Kötelesovo vystúpenie „nové trendy v SMK“ po zmene vedenia strany. „Koho v tejto chvíli považuješ za zodpovedného za masaker v Černovej? Akoby si tých ľudí, ktorí sa domáhali svojich práv, urobil zodpovednými za to, že sa vzbúrili a že výsledok tej vzbury bola streľba - ale koho streľba a na koho pokyn,“ opýtal sa Kötelesa Pavol Hrušovský (KDH) s tým, že ho Kötelesovo vystúpenie urazilo a prekvapilo, že sa k niečomu takému znížil.
„Neviem, prečo musíte oživovať Aponyiho ducha práve pri takej významnej udalosti ako je sté výročie masakry v Černovej,“ povedal smerom ku Kötelesovi Rafael Rafaj (SNS). „Treba hovoriť pravdu, nič iné som nerobil,“ reagoval Köteles odvolávajúc sa na slovenské pramene.
Autor: šif
Beata
Balogová
