Bratislava 27. októbra (TASR) - Rozhovor s veľvyslancom Českej republiky na Slovensku Vladimirom Galuškom pri príležitosti 89. výročia vzniku prvej Československej republiky.
Otázka: Ako vnímate slovensko-české, resp. česko-slovenské vzťahy?
Odpoveď: Naše vzťahy obojstranne vnímam veľmi pozitívne. Je už len veľmi málo "škarohlídov", ktorí by chceli vidieť dajaké problémy medzi Českou a Slovenskou republikou. A už vonkoncom sa nedá hovoriť o závažných problémoch. Na politickej úrovni sú vzťahy veľmi čisté. Hoci politická reprezentácia v jednotlivých krajinách v tejto chvíli nemá identickú orientáciu, keďže v ČR je vláda konzervatívna a na Slovensku sociálno-demokratická, napriek tomu je vidno, že politici si vždy vedia nájsť k sebe cestu. Vládne medzi nimi blízkosť a priateľstvo, aké by sa na úrovni niektorých iných krajín dali ťažko hľadať.
Po občianskej stránke môžem sám za seba povedať, že sa na Slovensku cítim ako doma. Nemám najmenšie problémy na svojich cestách od východu po západ. Všade cítim, že Česi sú na Slovensku vnímaní pozitívne. Už je zjavne preč doba, kedy medzi nami vládlo určité napätie po rozdelení Československa. Dnes sa skutočne len výnimočne nájde dajaký rušivý prvok vo vzájomných vzťahoch.
Otázka: Mnohí občania bývalého Československa spočiatku veľmi ťažko niesli rozdelenie spoločného štátu. Opadla už nostalgia za spoločným štátom?
Odpoveď: Myslím si, že z väčšej časti určite áno. Prirodzene, je to aj generačná otázka. Veď od rozdelenia spoločného štátu uplynulo 14 rokov a mladí ľudia si už žiadne Československo nepamätajú. Tínedžeri sú v zajatí svojich vlastných idolov, či už politických, športových alebo superstarových a v ich prípade sa žiadne nostalgické spomienky na spoločný štát neprejavujú. Prirodzene, u staršej generácie vyvoláva Československo spomienky. Najmä pozitívne. Nemám na mysli politický režim, ale štát, ktorý bol spoločným domom Čechov a Slovákov. V ich pamäti zostáva ako pozitívny prvok života. To určité napätie medzi Čechmi a Slovákmi po rozdelení republiky je však aj v prípade staršej generácie dávno preč. Myslím si, že psychologické i ekonomické dopady rozdelenia spoločnosť už absorbovala. Dôležité je, že vzťahy sa vzácne vyčistili. Dnes sa ani jedna krajina nemôže vyhovárať na druhú a špekulovať, kto na koho dopláca, či rekriminovať dajaké iné situácie. Spoločenská, politická i ekonomická situácia sa vyčistila od niektorých ľudí, ktorí riešením dnes už neexistujúcich problémov boli svojho času takmer posadnutí. Verím, že tieto problémy sa už nikdy nevrátia. Situácia v spoločnej Európe nás núti k spolupráci. Aj preto som presvedčený, že už nikto nebude vyťahovať dajaké bývalé krivdy.
Otázka: Európa veľmi citlivo vníma problematiku postavenia menšín v členských krajinách únie. V Česku i na Slovensku žijú početné menšiny oboch národov. Majú zodpovedajúce postavenie, nedochádza k ich spoločenskej či pracovnej diskriminácii?
Odpoveď: K žiadnej národnostnej diskriminácii nedochádza. Česká komunita na Slovensku má zvláštne postavenie, aj vzhľadom na spoločnú minulosť a jazykovú blízkosť. Je absolútne integrovaná do slovenskej spoločnosti, pričom mladšia generácia je už plne asimilovaná. Problém českej komunity bude asi v tom, že nebude mať pokračovanie v ďalších generáciách. Vidno to na rôznych krajanských kluboch či spolkoch, ktoré takmer nemajú mladšie osadenstvo. Česká komunita má početné zastúpenie tam, kde nachádza pracovné uplatnenie. Je to najmä Bratislava, Trnava, Jaslovské Bohunice, Žilina a Košice. Žiaľ, na Slovensku nie je ani jedna základná škola, ktorá by mala český vyučovací jazyk. Majú s tým problém najmä veľkí manažéri, ktorí prichádzajú na Slovensko do kľúčových podnikov a chceli by, aby sa ich deti mohli učiť v materinskom jazyku. Avšak, učebné osnovy má ČR i SR veľmi podobné, české deti si za pár mesiacov osvoja slovenský jazyk, preto výraznejší dopyt po českých školách neexistuje.
Otázka: Ako vnímate vy osobne svoje pôsobenie na Slovensku po občianskej a spoločenskej stránke?
Odpoveď: Slovensko mám veľmi rád. Obdivujem prírodu, kultúru i ľudí, s ktorými sa stretávam. Ako predstaviteľ staršej generácie stále vnímam Česko i Slovensko ako spoločný dom. Aj keď mi to môžu niektorí národovci vyčítať, ja sa za to nehanbím. Myslím si, že Česi a Slováci majú k sebe veľmi blízko. Aj keď nie sme rovnakí, tak sme si určite veľmi podobní.
Otázka: Európa fandí regiónom, zo štrukturálnych fondov prispieva vysokými čiastkami na cezhraničné projekty. Politici sa zhodujú v názore, že ide o jedinečnú šancu, ako pozdvihnúť neraz zabudnuté obce a mestá v pohraničí. Na akej úrovni sú spoločné slovensko-české projekty?
Odpoveď: Cezhraničná spolupráca funguje, existujú konkrétne projekty. Zrejme funguje veľmi dobre, preto o nej málo vieme, lebo nestojí ani za osobitnú pozornosť médií. Sú komisie na bilaterálnej úrovni, ktoré cezhraničnú spoluprácu koordinujú na báze spoločných projektov. Kľúčové sú predovšetkým cestné prepojenia oboch krajín. Medzi oboma štátmi máme len jedno diaľničné prepojenie známou starou diaľnicou medzi Bratislavou a Prahou. To je na objem spolupráce a obchodných vzťahov žalostne málo. Štvorprúdová cesta zo Žiliny na sever by bola veľkým úspechom, už aj vzhľadom na obojstranné vysoké zahraničné investície do automobilového priemyslu v týchto regiónoch. Veľmi úspešne sa rozvíja spolupráca aj na úrovni regionálnych samospráv. A to nielen po tradičnej spoločenskej a kultúrnej stránke, ale čoraz častejšie aj v rovine obchodných a podnikateľských vzťahoch. Veľmi aktuálne budú projekty na cezhraničnú turistiku. Veď či už sú to Beskydy alebo Karpaty, spoločne reprezentujú málo objavený turistický raj a miesta na ideálnu rekreáciu. Obe lokality však dosiaľ majú málo rozvinutú infraštruktúru. Najdôležitejšie však je, že v prihraničných regiónoch vynikajúco fungujú medziľudské vzťahy. Od nich sa potom v pozitívnej rovine odvíja všetko ostané.
Otázka: Aké možnosti vidíte v ďalšom rozvíjaní hospodárskej spolupráce?
Odpoveď: To sa dá len veľmi ťažko odhadnúť. Vládne trhová ekonomika voľného obchodu, ktorá sa dá predpokladať len rámcovo. Ale vidíme, k akému veľkému prepojeniu cez zahraničné investície dochádza napríklad v spomínanom automobilovom priemysle. Bratislavský Volkswagen by mal vyrábať aj českú Octaviu, Spoločný produkčno-obchodný trh máme tiež v pivovarníctve. Možno očakávať spoluprácu v energetickom priemysle pri dostavbe a opravách elektrární. Náš vzájomný hospodársky obrat je obrovský, veď sme si po Nemecku navzájom druhým najväčším obchodným partnerom. Naše veľvyslanectvo v SR sa v budúcnosti chce viac zamerať na podporu malého a stredného podnikania. Vytvárať vhodnú prípravnú a prezentačnú pôdu práve pre strednú skupinu českých podnikateľov.
