októbra, to pre TASR uviedlo viacero poslancov koaličných aj opozičných strán. Vysvetľujú si to však rôzne.
"Myslím si, že Slováci majú slabú historickú pamäť. Je to sviatok, ktorý si treba vážiť, pretože sme sa konečne vyslobodili z otroctva uhorskej monarchie," reagovala na relatívne malý záujem o toto významné výročie Ľudmila Mušková z ĽS-HZDS, podľa ktorej sa Česi o svoju históriu zaujímajú viac. Nemyslí si však, že Slováci tento deň opomínajú, lebo ho vnímajú skôr ako "český".
Podľa Muškovej je pravdepodobnejšie, že zlyhávajú aj politici, ktorí môžu podporiť diskusiu a verejný záujem o historické témy napríklad tak, ako sa to stalo v prípade Andreja Hlinku alebo výročia tragédie v Černovej. "Ale toto je problém, ktorý by malo riešiť predovšetkým školstvo," spresnila.
"Pamäť je neúprosná," povedal TASR predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. "Pod vlažný postoj k tomuto dátumu sa podľa mňa podpisuje aj to, že počas dvadsiatych a tridsiatych rokov dvadsiateho storočia sa presadzovala politická forma čechoslovakizmu, ktorá nenašla na Slovensku odozvu. Andrej Hlinka a autonomisti po celých vyše dvadsať rokov bojovali proti takejto jednotnej forme," dodáva. Uznáva však prínos vzniku ČSR, ktorý napokon podporoval aj samotný Hlinka. "Ak sa ale bavíme o dátumoch, tak tu je kľúčový dátum 30. október," pripomenul Rafaj výročie Martinskej deklarácie, ktorou sa v roku 1918 slovenské osobnosti na pôde Národnej rady prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov.
"Čechoslovakizmus bol len pokus od druhej polovice dvadsiatych rokov, ktorý skončil okolo roku 32 33, potom už vôbec nebol. Navyše to nebol pokus o likvidáciu slovenského, ale vytvorenie politického národa," nesúhlasí s Rafajom poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Typickým príkladom politického národa je napríklad americký národ, ktorý tvoria stovky minorít. "Podobne sa politický národ pokúsili vytvoriť v Belgicku a ako sa ukazuje, nepodarilo sa to," poznamenala. Vnímanie Česko-Slovenska bolo podľa nej zo slovenskej strany najmä v posledných rokoch jeho existencie veľmi dobré. "Inak by bol pán Mečiar pokojne vyhlásil referendum o rozdelení," uzatvára.
"Ja som prežil po 89. roku prvé dva roky po slobodných voľbách vo federálnom parlamente. Viem, aká bola nálada niektorých slovenských poslancov. Možno aj tým, ako sa šírili informácie, že nám Česi nechcú dať väčšiu samosprávu, akým spôsobom vznikala dohoda ohľadom rozdelenia Česko-Slovenska, aj preto si podaktorí myslia, že toto nie je dobré výročie," charakterizoval nálady slovenských zákonodarcov v posledných rokoch federácie Béla Bugár (SMK). Podľa neho by tento sviatok mal všetkým občanom Slovenska pripomínať, že sme vyšli zo spoločného štátu.
Podpredseda KDH Martin Fronc považuje vznik ČSR za vyvrcholenie národne oslobodzovacieho hnutia Slovákov, ktoré sa začalo už storočie predtým. "Že prechádza nepovšimnutý? Mne osobne je to ľúto," komentuje stručne blížiace 89. výročie vzniku ČSR.
Podľa Jána Podmanického zo Smeru-SD by bolo nešťastné rozdeľovať slovenské sviatky na také, ktoré "patria skôr jedným a iné druhým". Výročie ČSR by sme si podľa neho mali každý rok uctiť. "Ja to považujem za významný medzník v slovenských dejinách, pretože vznik ČSR bol dôležitý a nevyhnutný krok, aby si Slováci mohli uvedomiť svoju štátotvornosť. Československo Slovákom v tom prvom období veľmi pomohlo," uzavrel mladý poslanec Smeru.
