-------------------- K spravodajstvu: FOTO --------------------
Ružomberok 27. októbra (ČTK) - Prezident Ivan Gašparovič zatiaľ neprezradil, či podpíše zákon o zásluhách bývalého politika a kňaza Andreja Hlinku o slovenský národ. Právnu normu, ktorú v piatok prijal parlament, si chce pred svojim konečným rozhodnutím ešte preštudovať. Zákon však zatiaľ nemá k dispozícií. Gašparovič to dnes povedal ČTK počas spomienkových slávností na černovskú tragédiu v Ružomberku.
Pokiaľ hlava štátu zákon podpíše, začne platiť od budúceho roka. Z pôvodného návrhu takzvaného "Lex Hlinka" koaličnej Slovenskej národnej strany vypadli niektoré kontroverzné ustanovenia. Parlament napríklad politikovi, ktorý zomrel krátko pred druhou svetovou vojnou, nepriznal titul "Otec národa". Z pôvodného návrhu SNS vypadol aj paragraf, podľa ktorého by bolo hanobenie Hlinkovho mena trestné. Národniari presadili prijatie zákona o Hlinkovi aj vďaka hlasom časti opozície.
Gašparovič si dnes v ružomberskej mestskej časti Černová spolu so stovkami ľudí uctil pamiatku 15 obetí takzvanej černovskej tragédie, ktorá sa odohrala pred sto rokmi. Uhorskí žandári vtedy odpovedali streľbou na snahu veriacich o vysvätenie kostola ich rodákom Hlinkom, ktorého mali úrady ako bojovníka za práva Slovákov na "čiernej listine".
"Černovskú tragédiu by sme mali vnímať aj ako spomienku na všeobecný útlak slovenského obyvateľstva v mnohonárodnom Uhorsku. Táto veľká tragédia by sa mala, napriek rozporným diskusiám historikov, politikov a predstaviteľov cirkví, stať naším spojivom. Nemali by sme v sebe pri spomienke na nevinné obete jatriť vlastné nedorozumenia," povedal Gašparovič v prejave.
Naznačil, že Hlinka mal podobne ako iní politici aj svoje chyby. Napriek tomu však podľa hlavy štátu hlboko zasiahol do politického vedomia slovenského národa.
Historici uznávajú Hlinku ako bojovníka za práva Slovákov predovšetkým počas existencie Uhorska. Časť z nich mu však vytýka sympatie k nedemokratickým režimom a sklony k autoritárstvu.
ima prl
