Ružomberskú mestskú časť Černová dnes zaplavili slovenské zástavy, portréty tunajšieho rodáka, bývalého politika a kňaza Andreja Hlinku či odznaky so slovenským dvojkrížom. Na Liptov ich priniesli viac než dve tisícky väčšinou starších ľudí z celého Slovenska, aby si i takto pripomenuli sté výročie takzvanej černovskej tragédie. Niektorí pri spomienke na 15 obetí streľby uhorských žandárov zatínali päste, iní si do budúcnosti želali pokojné spolunažívanie medzi národmi.
"Je správne, že si takéto dôležité historické udalosti dokážeme dôstojne pripomenúť. Na černovskú streľbu nesmieme nikdy zabudnúť aj preto, aby sa niečo podobné už nikdy nezopakovalo. Maďarom by sme však mali odpustiť a myslieť hlavne na budúcnosť," povedal ČTK päťdesiatnik Tomáš Pčelko, ktorý prišiel zo Žiliny.
V rukách držal slovenskú zástavu, z vrecka kabáta mu trčala pohľadnica s Hlinkovou podobizňou. Zvonivým hlasom si zaspieval s početným davom niekoľko národných piesní, pomodlil sa na slávnostnej omši. Keď rečníci hovorili o zákroku žandárov, ktorí streľbou odpovedali na snahu veriacich o vysvätenie kostola ich rodákom Hlinkom, hlboko si vzdychol.
"Hlinka bol veľký Slovák. Zaslúži si našu úctu. Dobre, že mu poslanci venovali zákon," dodal. Právna norma o Hlinkových zásluhách, ktorú schválil parlament v piatok, však vyvolala v uplynulých dňoch polemiku. Historici totiž oceňujú Hlinku ako bojovníka za práva Slovákov počas existencie Uhorska, ale zároveň mu vyčítajú aj sympatie k nedemokratickým režimom či údajné antisemitské výroky.
"Mne tí Maďari asi nebudú nikdy sympatickí. Nedá sa zabudnúť, koľko zla nám urobili," povzdychla si dôchodkyňa, ktorá sa chystala pri jednom zo stánkov kúpiť knihy s protimaďarským obsahom. "Toto je knižka, ktorá hovorí o územiach, ktoré nám kedysi zabrali Maďari. Táto zasa hovorí o slovách, ktoré nám Maďari ukradli z nášho jazyka," núkal predavač.
Okrem literatúry sa dali zohnať aj odznaky či pohľadnice s Hlinkom, Černovou alebo rôznymi národnými symbolmi. Ľudia, ktorí prišli aj z Košíc, Prešova či Detvy, neváhali a z peňaženiek vyťahovali desiatky až stovky korún.
Na historické tragické udalosti a Hlinku sa spomínalo v Černovej na viacerých miestach. Ľudia sa tlačili predovšetkým v dome, kde Hlinka kedysi žil. Mohli tu vidieť jeho voskovú figurínu, klobúk, breviár, udicu či posmrtnú masku. Veľký záujem bol aj o príležitostné poštové známky.
Mnoho zvedavcov si prišlo na vlastné oči pozrieť aj politikov, ktorí sa v Černovej zišli v hojnom počte. "Pán prezident, pán prezident," nesmelo pokrikovala na Ivana Gašparoviča skupinka asi dvanásťročných dievčat. Predovšetkým návštevníčky Černovej boli zvedavé aj na šéfa národniarov Jána Slotu a obzerali sa i za predsedom opozičných kresťanských demokratov Pavlom Hrušovským. Niektorí ľudia však boli sklamaní, že premiér Robert Fico sa chystal doraziť do Černovej až večer. Tak dlho sa im vraj čakať nechcelo.
SDKÚ-DS: Pred 100 rokmi sa v Černovej odohrala tragédia
Pred sto rokmi sa v Černovej odohrala tragédia, mierumilovný a pravdivý vzdor malej dedinky bol vykúpený krvou jej obyvateľov. Stal sa dobovým svedectvom o nevľúdnej tvári vtedajšieho uhorského režimu, stal sa mementom jeho svojvôle, uvádza sa vo vyhlásení Ústrednej rady SDKÚ-DS po dnešnom zasadnutí v Martine.
"Stal sa aj svedectvom o slovenskom charaktere, ktoré obletelo celý svet a upriamilo jeho pozornosť na našu krajinu. Slovensko sa muselo vzoprieť proti nedôstojnému postaveniu v Uhorsku," píše sa ďalej vo vyhlásení k pamätným udalostiam Černovskej tragédie, vzniku Československej republiky a prijatia Martinskej deklarácie. Sú to podľa SDKÚ- DS historické udalosti, ktoré spolu súvisia a prispeli k tomu, aby Slováci mohli v súčasnosti žiť v slobodnej a demokratickej krajine a vďaka nim sa Slovensko mohlo stať v roku 2004 členom EÚ, pričom integrácia Slovenska do európskej rodiny by sa mala zavŕšiť vstupom do schengenského priestoru a prijatím spoločnej európskej meny.
Nebudeme mať históriu, ak z nej budeme vylamovať fakty a osobnosti
Prezident SR Ivan Gašparovič to povedal na dnešnej pietnej spomienke.
"Niet takého národa vo svete, aby jeho dejiny tvorili anjeli. Patria k nim skutky ľudské, no, žiaľ, i tie, čo vždy boli zviazané s konaním človeka neľudské, pokračoval prezident. Podotkol, že nemali by sme v sebe, práve pri spomienke na nevinné obete v Černovej, jatriť vlastné nedorozumenia. Ani podporovať stanoviská, ktoré porozumenie nehľadajú, a možno ani nájsť nechcú. Lebo skutočná pravda nie je ani otázkou dohody, ani hlasovania.
"Oddeliť fakty od zahmlievajúcich poloprávd a účelových interpretácií. To je základná úloha, ktorá vždy stojí pred historikmi. Tým skôr, že ani účastníci historických udalostí, teda ani politici nie sú ušetrení zaváhaní a možných omylov," zdôraznil Gašparovič.
Prezident SR položil veniec k Pamätníku černovských martýrov na miestnom cintoríne. Pamätník odhalili pri príležitosti 25. výročia černovskej tragédie. Jeho výstavbu financovali rodáci zo Slovenska a zahraničia.
V Černovej sa podľa biskupa Tondru stretol zápas o slovenčinu a slovenský národ
V Černovej sa stretol zápas o slovenčinu a slovenský národ. Zápas s brutálnou brachiálnou mocou. Pri príležitosti 100. výročia černovskej tragédie to dnes počas svätej omše v Černovej uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska, spišský biskup František Tondra.
Hlavným celebrantom omše bol arcibiskup Ján Sokol. Medzi prítomnými boli aj prezident SR Ivan Gašparovič, predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota a predseda Kresťanskodemokratického hnutia Pavol Hrušovský.
Zápas o slovenský národ, pokračoval Tondra, si vyžadoval takú osobnosť, akou bol Andrej Hlinka. "Boh posiela pravých ľudí v pravom čase," poznamenal. Hlinka bol podľa jeho slov oddaný národu a bojoval za jeho autonómiu s maďarskou a po prvej svetovej vojne aj s českou vládou.
"Vo svojej dobe bol Hlinka naozaj jedinečný. Prevyšoval všetkých ostatných politikov. Staral sa aj o sociálne a kultúrne povznesenie národa. Po obciach zakladal družstvá a v Ružomberku založil banku, aby ochránil ľudí pred úžerníkmi. Naozaj ako Otec národa. Jeho priaznivci mu tento titul už oddávna prisudzujú, ale o otcovstve rozhodujú fakty, nie je závislé od hlasovania," skonštatoval Tondra.
Počas kázne sa Tondra ohradil aj voči ideovému liberalizmu, ktorý podľa neho nemá systém hodnôt dávajúci životu zmysel, a vedie ku konzumnému spôsobu života. "Matéria nás ponižuje a deptá," zdôraznil biskup Tondra.
Na záver spomienky prijali účastníci Černovské memorandum
Účastníci spomienky na obete Černovskej tragédie prijali na záver celodenných osláv 100. výročia tejto udalosti "Černovské memorandum občanov Slovenskej republiky Na ochranu mieru a priateľstva“. Memorandum prečítal moderátor dnešného podujatia a vyzval ľudí, aby ho zdvihnutím pravej ruky prijali.
„Vzhľadom na naše prevažne negatívne skúsenosti počas nášho vyše 1100- ročného susedstva a súčasné, opäť jednostranné provokovanie neopodstatnenými a čoraz agresívnejšími požiadavkami nášho južného suseda – nemôžeme ostať ľahostajní!,“ uvádza sa v Memorande. Podceňovanie, ponižovanie, prenasledovanie, väznenie a často aj vraždenie slovenských patriotov, zatváranie slovenských škôl, či vojenské agresie v rokoch 1919, 1938, 1939, 1944 a 1968 sú podľa memoranda dominantné znaky charakterizujúce typicky maďarský postoj k Slovákom, ktorí Maďarsko nikdy nenapadli, uvádza sa ďalej v Memorande.
"Maďarsko bolo právom odsúdené v mene spravodlivosti za zločin proti mieru ako nepremlčateľný zločin proti ľudskosti". Podpisom mierovej zmluvy v Paríži v roku 1947 sa Maďarsko zaviazalo odovzdať kultúrne dedičstvo, ktoré po roku 1848 prešlo do držby maďarského štátu alebo maďarských verejných inštitúcií. Maďarsko sa svojim podpisom Parížskej zmluvy zaviazalo aj uľahčiť dopravu medzi susednými štátmi, čo napríklad nepostavením vodného diela „Naďmaroš“ – Veľká Maruša dodnes nesplnilo, hovorí sa v Memorande.
„Kto chce mier – musí dodržiavať mierové zmluvy! Kto chce priateľstvo – musí sa správať priateľsky! Teraz to musí skutkami dokázať aj náš južný sused – Maďarsko!“ vyzývajú účastníci dnešnej spomienky v Černovej, ktorí Memorandum prijali. „Až potom, keď aj ono splní podmienky zaužívané medzi rovnocennými partnermi v celom civilizovanom svete – uzná svoju vinu, oľutuje ju, ospravedlní sa a nahradí spôsobené škody – sme ochotní urobiť aj tzv. hrubú čiaru za minulosťou a začať skutočne nové mierové a priateľské vzťahy,“ píše s Černovskom memorande občanov Slovenskej republiky Na ochranu mieru a priateľstva.
Autor: mv
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
