"Návrh ministerstva zdravotníctva je pre nás neprijateľný. Vnímame ho ako ochranu štátnych zariadení pred konkurenciou. Kladieme si otázku, či nemocnice v pôsobnosti samosprávnych krajov považuje ministerstvo za súkromné. Ale tieto nemocnice prešli v rámci decentralizácie na kraje od štátu. Mali by mať preto rovnaké šance ako štátne zariadenia s povinnosťou poisťovní zazmluvniť ich,“ povedal predseda KSK Zdenko Trebuľa.
Len sedem zdravotníckych zariadení v Košickom kraji sa dostalo do zoznamu poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete ústavnej zdravotnej starostlivosti. Šesť z nich je v Košiciach, z toho dve sú všeobecné a štyri špecializované – Fakultná nemocnica L. Pasteura, Detská fakultná nemocnica, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský onkologický ústav, Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny a Letecká vojenská nemocnica. Posledným zariadením v sieti je Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci.
Keďže ide prevažne o špecializované zariadenia, všetky sú sústredené v centre kraja. Regionálne nemocnice v štyroch okresných mestách (NsP v Spišskej Novej Vsi, NsP sv. Barbory v Rožňave, NsP Š. Kukuru Michalovciach a NsP v Trebišove) zo zoznamu vypadli. "Krajská samospráva má záujem, aby aj v okresných mestách bola poskytovaná komplexná zdravotná starostlivosť. Súčasné rozloženie je dobré, rešpektuje demografiu. Dostupnosť nemocníc je vo všetkých regiónoch do 60 kilometrov. A práve dostupnosť návrh minimálnej siete ústavnej zdravotnej starostlivosti nerešpektuje,“ hovorí vedúci odboru zdravotníctva KSK Jozef Sabo. Toto kritérium bolo rozhodujúce vo všetkých pripomienkových konaniach, do ktorých KSK vstúpil. Ministerstvo zdravotníctva ho však nerešpektovalo.
Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa KSK Zuzana Bobríková, všetky štyri nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK už zredukovali počty lôžok, pracujú ekonomicky a racionálne. Za prvý polrok tohto roku zaznamenali v hospodárení zisk. Po nákupe a inštalovaní nových špičkových počítačových tomografov budú od januára všetky poskytovať kvalitnú diagnostiku, čo sa odrazí aj na vyšších príjmoch.
"Máme argumenty pre poisťovne, aby navŕšili zmluvy a limity. Či to ale budú ochotné akceptovať, dnes nevieme povedať. Môžu oponovať práve tým, že naše nemocnice nie sú v sieti. Minimálna sieť ústavných zariadení dáva nemocniciam možnosť zákonného prostriedku ako sa domáhať platieb,“ vysvetľuje Jozef Sabo. Podľa Saba, ak majú zdravotné poisťovne zmluvy s občanmi, mali by ich mať aj s nemocnicami. V opačnom prípade sa nemocnice stávajú prosebníkmi o zmluvy. Nie sú v pozícii partnera, ale čakateľa na ponuku, dodal.
