Banská Bystrica 1. novembra (TASR) - Miestom posledného odpočinku sa pre viacerých predstaviteľov národného hnutia, školstva, spisovateľov, hudobných skladateľov a ďalšie významné osobnosti stali banskobystrické cintoríny. Najviac známych osobností je pochovaných v Evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici, ktorý sa ich počtom zaraďuje medzi najvýznamnejšie aj z celoslovenského hľadiska. Založili ho začiatkom 18. storočia a odhaduje sa, že v ňom pochovali približne 40 tisíc ľudí. Evidovaných je ich však len vyše desaťtisíc, pretože presné záznamy vedú až od roku 1920.
Evanjelický cintorín v meste pod Urpínom je miestom posledného odpočinku básnika Jána Botta (1829 - 1881). Tiež spisovateľa a politika Martina Rázusa (1888 - 1937), spisovateľky a predstaviteľky ženského hnutia Terézie Vansovej (1857 - 1942). Svoj hrob tu majú aj hudobný skladateľ a pedagóg Viliam Figuš-Bystrý (1875 - 1937), literárny kritik, pedagóg a národný umelec Alexander Matuška (1910 - 1075). Pochovaní sú tu aj účastníci Slovenského národného povstania - generál Československej armády Mirko Vesel (1903 - 1976), ktorý v prvom vysielaní Slovenského slobodného vysielača prečítal Proklamáciu vojenského-revolučného vedenia a učiteľ, hlásateľ spomínaného vysielača, hrdina SNP Ladislav Sára (1913 - 1945).
Katolícky cintorín na Námestí Štefana Moysesa založili v prvej polovici 19. storočia. Najstarší evidovaný hrob pochádza z roku 1841. Pochovaný v ňom je priekopník moderného lesného hospodárstva Jozef Dekret-Matejovie (1774 - 1841). Miestom posledného odpočinku sa cintorín stal aj pre básnika, dramatika a publicistu Mikuláša Kováča (1934 - 1992) a hudobného skladateľa Jána Móryho (1892 - 1978).
Na cintoríne v Banskej Bystrici - Radvani je pochovaný básnik Andrej Sládkovič (1820 - 1872). Miestom posledného odpočinku známeho maliara Dominika Skuteckého je Židovský cintorín na banskobystrickej Rudlovskej ceste.
